V Európskej únii dnes neexistujú hranice ani colné bariéry. Uplatňujú sa v nej jednotné normy a štandardy a mnoho sa urobilo pre ochranu spotrebiteľov. Vo väčšine krajín platí jednotná mena a za úplne samozrejmé považujeme, že na starom kontinente vládne vyše 70 rokov mier.
Veci, ktoré berieme ako úplnú samozrejmosť, však také samozrejmé vždy neboli. Na to, aby sa nám dnes niečo mohlo javiť ako úplne samozrejmé, muselo byť v minulosti vynaloženého mnoho úsilia. Až po tom, čo Európa prešla v 20. storočí peklom dvoch strašných vojen, si niekoľko osvietených ľudí uvedomilo, že takto to ďalej ísť nemôže.
Krok za krokom začali budovať Európu založenú na hodnotách slobody a solidarity, na ktorých stojí dodnes. No až po páde Berlínskeho múru mohol byť sen o zjednotenej Európe zavŕšený. Dnes žijeme na kontinente blahobytu a mieru, na ktorý môžeme byť právom hrdí.
Dosiahli sme veľa, napriek tomu sú mnohí nespokojní. Zdá sa im, že sme sa dostali do bodu, z ktorého nevieme ako ďalej. Pravda je, že Európa prešľapuje na mieste, ďalšie rozšírenie ani federalizácia nie sú na programe dňa. A o tom, že riešením zo súčasnej šlamastiky by mala byť dvojrýchlostná Európa, nechcú niektorí ani počuť.
Bolo by však hlúpe a nezodpovedné zbaviť sa šmahom ruky všetkého, čo sme dosiahli za uplynulých 60 rokov. Tí, čo sľubujú svetlé zajtrajšky návratom k národným štátom, sami seba klamú.