Vodcovia a výhybkári

Bol na smiech. To nie je človek, to je megafón, písali o ňom novinári. Môže byť nanajvýš ak bubeníkom, čo má lákať davy do cirkusového šapito, písali iní.

25.03.2017 09:00
debata

V zásade sa nemýlili. Hitler bol krikľúň, ktorého prejavy boli aj na svoju dobu predramatizované a myšlienky napoly zlovestné, napoly nezrozumiteľné. Bol očividne zakomplexovaným niktošom, hocako sa to snažil zakryť tým, ako sa vtieral do priazne smotánky a zároveň zo seba pred davmi robil revolucionára. Niktošom bol a niktošom zostal až do katastrofálne­ho konca.

Chybou, ktorú jeho kritici urobili, nebolo podcenenie jeho osoby, ale čosi iné: mysleli si, že je to hra, ako každá iná. Vo chvíli, keď zdanlivo prijal pravidlá demokratických volieb, príliš veľa ľudí uverilo tomu, že nacizmus je na ceste vyrásť zo svojich násilníckych plienok. A zatiaľ čo sa masa (ešte nie väčšina, ale už masa) Nemcov začínala solidarizovať s lotrami, tí ostatní sa navzájom nesolidarizovali vôbec. Až kým nebolo neskoro.

Ľudia, ktorí nechápu, že proti fašistom sa musia spojiť všetci ostatní – aj tí, ktorí si za normálnych okolností pre politiku nemôžu prísť na meno – privolávajú pohromu.

Je dôležité pamätať si, že to, čo vrcholí vlakmi smrti – ako bol ten, čo vyšiel z Popradu pred 75 rokmi – sa môže napohľad začínať aj ako úplná fraška. Ako divadlo, ktorého aktéri sú takí evidentne trápni, že nikto súdny neuverí vážnosti ich počínania. Lenže zo zmesi životných stroskotancov, opilcov, zlodejov, udavačov a zneuznaných pseudointelektuálov môže vyrásť banda masových vrahov. Stačí, keď dostanú (vezmú si) moc. Moc, ktorá dokáže kriviť onakvejšie charaktery, nieto ľudí, ktorí boli darebákmi už od začiatku.

Ako je možné, že toľko ľudí je schopných naletieť? To je isto dôležité vedieť. Otázkou akurát je, či napríklad vo chvíli, keď sa kvôli hlúpemu hnutiu antivax celkom zbytočne nakazí nebezpečnou chorobou vaše dieťa, ktoré je také malé, že ešte nemohlo byť očkované, bude pre vás skúmanie psychologických príčin kolektívneho mäknutia mozgov v 21. storočí tou najvyššou prioritou.

Najvyššou prioritou skrátka je, aby sa nacisti nikdy nedostali k moci. Všetko ostatné je podmienené splnením tejto jednej podmienky. Aj vymýšľanie lepšej prevencie, aj hľadanie nejakej inej, neškodnejšej zábavky pre ľudí, čo si myslia, že svet je možné opísať holými vetami.

Ľudia, ktorí nechápu, že proti fašistom a nacistom sa musia spojiť všetci ostatní – aj tí, ktorí si za normálnych okolností pre politiku nemôžu prísť na meno – privolávajú pohromu. Nestačí si povedať, ja nie som fašista: to nemuseli byť ani výhybkári na železničnej trati medzi Popradom a Auschwitzom. Možno to boli len poctiví výhybkári a poctivý výhybkár, ako je známe, nikdy nedopustí, aby sa na jeho úseku vykoľajil vlak.

Nie je dôležité, aké primitívne a plytké sú prejavy slovenských nacistov a ich politickej reprezentácie. Dôležité je, aby sa medzi ostatnými už nikdy nenašiel výhybkár, ktorý by chcel tvrdiť, že nevedel, kam tie vlaky chodia. A ktorý by sa spoliehal, že keď bude mlčať a prehadzovať výhybky, pre neho a jeho rodinu sa taký vlak nikdy nevypraví.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Adolf Hitler