Veria všetci tí politici, ktorí sa považujú za liberálov, že je možná vláda s niekým, kto meria spravodlivosť a nespravodlivosť čisto svojím vlastným prospechom či neprospechom?
Možno sa však naň pozerať aj ako na verejné pohŕdanie právom a inštitúciami, aké u nás Matovič neúnavne propaguje. Ako na ďalší nebezpečný precedens v zozname nebezpečných precedensov, ktoré v slovenskej politike neboli síce úplnou novinkou, ktoré však práve Matovičovým vstupom na scénu získali novú silu.
Nie je podstatné, čo si o Matovičovi myslia tí členovia parlamentu, ktorí poslúchli platný zákon a pokutu mu vymerali a ktorí budú čoskoro podľa toho istého zákona rozhodovať o Matovičovom poslaneckom mandáte.
Podstatné nie je ani to, že práve pod tým drakonickým zákonom, podľa ktorého má byť Matovič potrestaný, nie sú spolupodpísaní Harabin či Mečiar, ale Daniel Lipšic – i keď, istá irónia v tom je, to sa musí nechať. Dôležitejšie je, čo si o Matovičovom počínaní myslia tí politici v parlamente či mimo neho, ktorí vedia, že sa bez neho nezaobídu, keď budú chcieť prevziať vládu nad Slovenskom.
Myslia si vedno so šéfom OĽaNO všetci tí občianski konzervatívni demokrati, že keďže Robert Fico býva v dome Ladislava Bašternáka, znamená to, že ľudia na Slovensku môžu prestať platiť pokuty? Alebo nechávajú túto možnosť otvorenú len pre osobu Igora Matoviča – pretože tak to skrátka stavia Matovič?
Myslia si všetky tie biele vrany a občianski aktivisti, ktorých Matovič vždy pred voľbami vystrčí do svojho politického výkladu na dôkaz svojej otvorenosti, že dodržiavanie zákonov závisí od toho, či ide o „dobrých“, alebo „zlých“ ľudí, v zmysle: „zlí“ smeráci musia, „dobrí“ nesmeráci nemusia?
Veria všetci tí politici, ktorí sa považujú za liberálov, že je možná vláda s niekým, kto meria spravodlivosť a nespravodlivosť čisto svojím vlastným prospechom či neprospechom? A kto, keď sa mu zdá, že bol niekto k nemu nespravodlivý, prestáva uznávať vládu zákona?
A vôbec, túžia všetci tí politici v opozícii po voličoch, ktorí budú mať presne taký rešpekt k inštitúciám štátu, aký im diktuje Matovič – totiž žiadny? Tešia sa na čas, keď budú musieť takýchto voličov uspokojovať tým, ako budú tie inštitúcie spravovať a využívať oni sami?
Ak áno, potom sú takí hlúpi, že si iných voličov ani nezaslúžia. Ak nie, mali by vysvetliť, prečo mlčia.
To, že Matovič sa vysmieva všetkým obetiam nespravodlivých exekúcií, kvôli ktorým sa nedávno menili zákony, keď sa vydáva za jedného z nich, je jedna vec. Aj to, že sa vysmieva nám všetkým, keď hrdinsky vypína hruď a očakáva exekútora po tom, čo – ako hociktorý trápny mečiarovec a slotovec – prepísal svoj majetok kompletne na manželku. To, že sa vysmieva zo zákonov a z parlamentu, je iná vec. Nepomerne nebezpečnejšia.