Blamáž v Poprade

Súdne pojednávanie v pozemkovej kauze dopadlo pre Andreja Kisku fiaskom.

18.05.2018 20:00
debata (203)

Je jasné, že po 19 rokoch sa na prvom pojednávaní nedajú na stôl nepriestrelné dôkazy, ale faktov je aj tak ako maku. Veriť teda prezidentovi, že bol tiež poškodený, podobne ako popradský zubár Ján Franc, alebo bol Kiska na druhej strane?

Nanajvýš podozrivá je bývalá firma Agras, ktorá bola za pochybným vydržaním Francových pozemkov. Ľudia, čo dohodili pozemky Kiskovi, sa poznali tak s Kiskom, ako aj s ľuďmi s Agrasu. Napokon Kiska podpisoval aj priamo s Agrasom pozemkový biznis. Kruh sa tým uzavrel, fakty nepustia. Darmo bude Kiska tvrdiť, že si na biznis s Agrasom nespomína. Nie je to dôkaz toho, že všetci majú ísť za mreže, ale je to silná indícia, že niekto tu klame. Všetko je stále na polícii, ktorá podvod vyšetruje. Otázka je, či niekto prehovorí a prizná sa, alebo budú všetci ťahať relatívne za jeden povraz ako na súde v Poprade.

Slabým článkom je zjavný biely kôň. Po rýchlom vydržaní na neho pozemok previedli a o šesť dní prepísali na Kisku. Zmluvy napísali tak nešikovne, že biely kôň zarobil oficiálne smiešnych 800 korún. Kto má tomuto uveriť pri pozemku, ktorého trhová hodnota sa môže šplhať k miliónu eur? Biely kôň sa dvakrát ani rovnako nepodpísal. Na každej zmluve bolo iné písmo, čo v súdnej sále videl skoro každý vrátane sudcu. Kiskovmu advokátovi muselo byť až trápne upozorniť na právnu stránku, teda že notár predsa v tom čase oba podpisy overil. Sudca možno v predtuche, že do sály príde „známa firma“ predišiel blamáži tým, že poslal Kisku radšej domov. Kiskov advokát sa naozaj strápnil až vtedy, keď sa Francovi snažil dokázať, že o všetkom dávno vedel. Podľa advokáta mal Franc sledovať obecnú nástenku a tam by videl, že prišiel o pozemok. Kiska tú nástenku sledoval? Kto ju sleduje? Podľa tohto vzorca aj kauza nástenkového tendra vlastne nebola, keďže podmienky tendra na ministerstve viseli na nástenke a všetci si ich tam mohli pozrieť? Advokácia prináša takéto situácie, ale takýto výklad práva je hanba pre prezidenta.

Kiskova kritika, že nie sú k dispozícii listiny, je oprávnená a ide o obraz danej doby. Ale vydávať to za zlyhanie štátu je priveľa a už vôbec to nie je hlavná pointa celého prípadu. Keď Kiska po súde vyšiel zo sály, ukázal, čo je to pretvárka a cynizmus. Najprv si nevie spomenúť ani na Francovo meno. Tvrdil, že ho nevidel, nepozná ho, nikdy o ňom nepočul. Pozemky mu teda nevráti. Keď sa ľudia dozvedeli, že Francova a Kiskova mama spolu vyrastali, tykali si, Kiskova rodina chodí do Francovej ordinácie, Kiska stíchol. A potom povedal: „Keď som videl pána doktora a jeho mamu, naozaj mi to bolo ľúto, ale o tom, čo sa stalo, kto spravil chybu a či k nej vôbec došlo, musí rozhodnúť súd.“ Na jednej strane teda Kiska vie, že pod ťarchou indícií nemôže donekonečna zapierať nos medzi očami. Byť dobrý a spravodlivý k iným však tiež Kiska byť nevie. Zasekol sa niekde na polceste. Všetci vidia, že Franca podviedli, ale Kiska nechce „priznať farbu“, a tak sa radšej ďalej blamuje

© Autorské práva vyhradené

203 debata chyba
Viac na túto tému: #súd #Andrej Kiska