Ale ešte častejšie zaznievalo niečo ako „vymeníme tú starú garnitúru“, „nahradíme zlých politikov“, „budeme spájať, nie rozdeľovať“. Obyčajné slová, slogany, emócie, plané sľuby, hra na city.
Veľa ľudí sa dalo strhnúť, podľahlo kampaniam v chytľavom štýle, gangster tu bol zrazu každý, kto bol doteraz pri moci. Áno, frustrácia bola v mnohých prípadoch oprávnená. Čo iné zostávalo, ako zvoliť si zmenu? Otázka je, či vieme všetko o tej „zmene“.
Politik nemá morálne právo zvyšovať skokovo dane, ak to nemal vo volebnom programe. Navyše nestalo sa nič také extrémne, aby primátori mohli povedať, že reagujú na zmenu, ktorá sa udiala po komunálnych voľbách. To, že vláda nariadila obciam starať sa o chodníky a tiež prikázala samosprávam podporovať obedy „zadarmo“ nemôžu byť zámienky na rast daní.
Ak sa obce nestarali o chodníky ani predtým, ako im to nariadila vláda, tak je to zlá vizitka zvolených zástupcov ľudu. Niektoré samosprávy prišli s nápadom, aby si ľudia predsa len „adoptovali“ svoj chodník. A čo tak adoptovať si iného starostu?
Nemôže to byť preto, lebo obce na novinky majú peniaze v rozpočtoch. Vďaka rastu zamestnanosti a platov im prudko vzrástli príjmy z podielových daní z príjmov fyzických osôb. Normálna obec sa mala starať o chodníky už dávno a na obedy „zadarmo“ dostali samosprávy ďalšie peniaze z rozpočtu. To, že si zrazu spomenuli na zastarané kuchyne v jedálňach, je výsledok odkladania obnovy. Niekto na to „kašľal“ a ľudia a firmy to teraz majú zatiahnuť cez skokové zvýšenie daní?
Ak sa mestá a obce nestarali o chodníky ani predtým, ako im to nariadila vláda, tak je to zlá vizitka zvolených zástupcov ľudu. Niektoré samosprávy prišli s nápadom, aby si ľudia predsa len „adoptovali“ svoj chodník. A čo tak adoptovať si iného starostu? Presne to trafil primátor jedného menšieho mesta, keď upozornil, že profesionál s technikou odhrnie 50 metrov chodníka za dve minúty a zároveň ho aj posype posypovým materiálom.
Na druhej strane ľudia prídu večer z práce a ak by lopatou mali odhádzať 50 metrov, bude im to trvať hodinu. Prenájom odhŕňača aj s obsluhou vyjde na 30 eur na hodinu. Alebo si samospráva môže kúpiť malý traktor s radlicou, čo vyjde tak na päťtisíc. Ľudia neplatia dane len na to, aby mesto svietilo a organizovalo karnevaly. Sú tu podstatnejšie veci.
Výhovorky, že na to obce nemajú, vyznievajú pri ich príjmoch falošne. Napríklad Bratislava mala v roku 2014 bežné príjmy 220 miliónov eur a v roku 2020 to má byť 329 miliónov. Je to vďaka rastu príjmov z podielových daní, ktoré sa zvýšili všetkým samosprávam na Slovensku.
Je neuveriteľné, že niektorí primátori, ako napríklad bratislavský Matúš Vallo, to ešte aj teraz stále hrajú na emócie. Vallo poprosil ľudí: „Držme si palce.“ Po razantnom zvýšení platu primátora a vyvetraní peňaženiek obyvateľov vyššími daňami je to pokrytecké. Nech je vzorom pätina samospráv, ktorá vlani podľa prieskumu zvládla celoplošnú zimnú údržbu bez problémov aj pri nižších daniach.