Banky ako práčky peňazí

Uniknuté dokumenty amerického Úradu pre prevenciu finančnej kriminality (FinCEN), ktoré zverejnilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) v spolupráci so spravodajským webovým portálom BuzzFeed News iba potvrdzujú, že snahy zabrániť praniu špinavých peňazí pripomínajú skôr boj s veternými mlynmi.

23.09.2020 19:00
debata

Na jednej strane úrady a politici deklarujú zámer bojovať proti nelegálnym príjmom. A ich počínanie môže byť úprimné a nastavenie regulácie finančných inštitúcií správne. Na druhej strane z času na čas sa vynorí škandál, ktorý iba potvrdzuje, že pranie špinavých peňazí sa vo veľkom deje. Mení sa iba systém. Je nutné vymýšľať nové zložité siete schránkových firiem, anonymných darcov, offshorových spoločností a bielych koňov a nájsť spolupracujúce finančné inštitúcie. Tie síce majú povinnosť nahlasovať podozrivé platby klientov, no „usilovnosť“ a dochvíľnosť je druhá vec.

Banky síce nechcú prať špinavé peniaze ani pomáhať legalizovať kriminálne aktivity, ani podporovať diktátorské režimy, ale ich potravou sú peniaze – akékoľvek. Mnohí takzvaní podnikatelia ich potrebujú preprať, pretože inak sú im nanič.

Pred niekoľkými rokmi v prípade Panama Papers išlo o držiteľov účtov v daňových rajoch a ich benevolentnú jurisdikciu, ktorá doslova láka nelegálne príjmy. Teraz v uniknutých materiáloch ide o detailný popis schém jednotlivých operácií, komu slúžia a aj kto je ich obeť.

Zatiaľ zverejnené informácie z vyše dva a pol tisíca dokumentov sa prirodzene týkajú najmä USA, respektíve jednotlivcov, voči ktorým vyhlásili sankcie. Ide najmä o ruských oligarchov, ktorí buď sankcie pomocou bánk obchádzajú, alebo nelegálne príjmy používajú na financovanie politikov v USA alebo vo Veľkej Británii. Nie je prekvapením, že najviac zapletenou bankou je nemecká Deutsche Bank, pri ktorej to nie je prvý prešľap. Nezaostávajú ani iné veľké európske aj americké banky, ale aj menšie ako napríklad (estónska pobočka) Danske Bank. Uvedomme si, že aj v prípade daňových rajov nejde iba o ostrovy v Karibiku, ale aj o členské štáty EÚ (a USA) či rôzne územia v rámci nich, ktorých suverenita je veľmi nejasná (napríklad ostrov Jersey, ktorý spadá aj nespadá pod Spojené kráľovstvo).

Sú banky amorálne? Síce nechcú prať špinavé peniaze ani pomáhať legalizovať kriminálne aktivity, ani podporovať diktátorské režimy, ale ich potravou sú peniaze – akékoľvek. Mnohí takzvaní podnikatelia ich potrebujú preprať, pretože inak sú im nanič. Nemôžu už ako na konci minulého storočia držať milióny v bankovkách. A elektronické kryptomeny sú veľmi nestále. Ak niekto chce zlegalizovať daňový únik alebo korupčné peniaze, potrebuje k nim mať bezproblémový prístup kdekoľvek na svete a môcť ich používať. A to bez bánk nejde.

Pokiaľ ide o Slovensko, zatiaľ nevyšli najavo žiadne informácie. Niet sa čo čudovať, pretože americké úrady nezaujíma naše domáce prianie špinavých peňazí a korupcia. Česka sa zatiaľ týka necelých 300 dokumentov a ide, samozrejme, o ruské subjekty, ktoré majú našich susedov dlhodobo „rady“.

A tak banky opäť dostanú pokuty, zhoršia si reputáciu, bude sa apelovať na sprísnenie regulácií svetového finančného systému, ale po čase krik utíchne a všetko pôjde po starom, pretože globalizovaný finančný sektor je na pranie špinavých peňazí ako ušitý. Psy štekajú, karavána ide ďalej.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #banky #pranie špinavých peňazí #daňové raje #panama papers #offshoreové spoločnosti