Tá zahŕňa presunutie ľudí nad 65 rokov až do ôsmej fázy očkovania, tým, že ide zväčša o ľudí v dôchodkovom veku, ktorí už „nevytvárajú ekonomickú hodnotu pre chod štátu“.
Prednosť majú ľudia do 55 rokov, najmä pracujúci v niektorých odvetviach, napr. učitelia, predavači, vlakvedúci, celkovo ľudia v produktívnom veku vytvárajúci „ekonomickú hodnotu“ (nezabudlo sa ani na revízorov), prichádzajúci podľa rezortu zdravotníctva do priameho kontaktu s inými. To by samo osebe malo opodstatnenie. Donedávna sa hovorilo hlavne o „ochrane najohrozenejších“, kameňom úrazu jej slov sa stala „ekonomická hodnota“. V čase, keď má etická komisia nastaviť Sofiinu voľbu, koho v nemocnici už odpojiť od pľúcnej ventilácie a koho ešte nie.
Anna Zemanová sa za svoje slová ospravedlnila, vraj išlo o dezinterpretáciu. Ale prečo sa báť slov. Nepovedala predsa nič, čo by o nekompromisne neoliberálnej politike SaS nebolo jasné už z minulosti, ani nič, čo by sa vymykalo z čoraz antisociálnejších krokov tejto vlády. Prečo by sme práve počas pandémie mali začať by útlocitní a dožadovať sa aj verbálneho sociálneho zmieru a súdržnosti, keď tieto dve kvality už zopár desaťročí systematicky zosmiešňujeme, slovom i skutkom?
Hádam ani nie je nutné vysvetľovať, že keby všetci ľudia v dôchodkovom veku prestali vytvárať „hodnoty“ – a kdeže len tie ekonomické! – definitívne sa zrúti zdravotníctvo, na vysokých školách nemá kto učiť a zrútia sa i posledné piliere zvyškov kultúrneho života a ustanovizní. Skúsme si však neklamať. Ak nás niekto redukuje len na čísla, tabuľky a stroje na produkciu, poslankyňa len potvrdila status quo, nepriviala jej to do cesty pandémia.