Je úplne jedno, či vyhrala koalícia Spolu, tvorená politickými stranami ODS, KDU-ČSL a TOP¤09, alebo ANO premiéra Andreja Babiša. Spolu získalo viac hlasov, ANO má viac poslancov a je najsilnejšia strana v parlamente. Pre budúci vývoj bolo podstatné, či päťpercentnú hranicu preskočí aspoň jedna zo strán ČSSD, KSČM a Prísaha. Nestalo sa. Spolu a Piráti/STAN by nemali väčšinu a jedna z týchto piatich strán by musela rokovať s Babišom. Premiér sa však sťažovať nemôže. Keď zvážime všetko, čo sa udialo počas štyroch rokov, zvlášť nezvládnutú druhú vlnu pandémie, a tiež v poslednom týždni (Pandora Papers), musí byť spokojný.
Skôr vo víťazných blokoch to dopadlo inak, ako sa očakávalo. V koalícii Spolu strana pravdepodobne budúceho premiéra Petra Fialu ODS získala iba 34 poslancov z dvesto. Je to iba o málo viac než pred štyrmi rokmi (ani nie 15 %) a ďaleko zaostala za érou Václava Klausa a Mirka Topolánka, keď mala viac než 30-percentnú podporu.
Nová vlna pandémie, spory o peniaze z plánu obnovy, rast cien a reformy s negatívnymi sociálnymi dosahmi môžu v Česku katapultovať Babiša opäť na trón.
Naopak, uspela KDU-ČSL, ktorá má 23 poslancov, a TOP 09, ktorá by sa sama do parlamentu ani nedostala. Piráti ešte na jar ašpirovali na víťazstvo, majú štyroch poslancov, hoci ich koalícia so STAN získala vyše 15 %. Ľudia ich nekrúžkovali. Podrobnejšie analýzy ukážu, či to bolo z pohodlnosti voličov, alebo strana stratila podporu. Starostovia získali 33 poslancov, teda o jedno kreslo menej než ODS. Pre šéfa Víta Rakušana to znamená nielen silnú vyjednávaciu pozíciu, ale aj v prípade koaličnej krízy, straty podpory i poškuľovanie po premiérskom kresle. To na stabilite nepridá.
Otázkou je, či štyri konzervatívne strany vlastne pôjdu do koalície s pirátskymi liberálmi. Aj bez nich majú väčšinu. Alebo či členská základňa Pirátov nebude požadovať rezignáciu šéfa strany Ivana Bartoša. Strana môže vstúpiť do koalície, vydobyť si nejaké priority, ale prax môže vzhľadom na ich silu byť úplne iná.
Ľavicové strany ČSSD i KSČM prehrali aj preto, že si nezobrali ponaučenie od pravice a nepospájali sa do blokov. Pre komunistov môže ísť o konečný pád, ČSSD musí prejsť dôslednou reformou. Voličov jej berie Babiš, aj preto, že sociálnym demokratom chýba charizmatický líder. Úspech SPD v Nemecku, ako aj druhý dych Roberta Fica by ich mohol inšpirovať.
Babiš nemusí nariekať. V Česku to totiž ľahko môže dopadnúť ako s Radičovej vládou, ktorej pád spred desiatich rokov si práve pripomíname. Eufóriu z víťazstva nad Smerom nahradili permanentné spory. V zákulisí sa kuli intrigy na nahradení premiérky a SaS povalila vládu s vidinou veľkého úspechu v predčasných voľbách. Tie dopadli tak, že Smer zostavil jednofarebnú vládu.
Nová vlna pandémie, spory o peniaze z plánu obnovy, rast cien a reformy s negatívnymi sociálnymi dosahmi môžu v Česku katapultovať Babiša opäť na trón. Návrat už odpisovaného politika by nebol v Európe novinkou.