Pod povrchom témy súdnej mapy

Reforma či deforma? Nová súdna mapa postavila na nohy už aj justičných odborárov, ktorí verejne protestujú proti návrhu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Podstata problému však spočíva hlbšie.

17.10.2021 19:00
debata (11)

Slovenská justícia je súca na reformu, nie však hocijakú. Nízka dôveryhodnosť ľudí v spravodlivosť, obludnosti, ktoré vyplavila Threema, a rodinkárstvo sú len špičkou ľadovca dôvodov na zmenu. Racionálnou cestou je preto špecializácia súdov, väčšia transparentnosť procesov a zrýchlenie súdnych konaní. Smerujú však prostriedky k naplneniu cieľa?

Zásadným problémom je, že dnes na menších súdoch nemáme istotu, že o veci bude rozhodovať sudca, ktorý sa naplno a dlhodobo venuje danej oblasti sporu. So zlomenou rukou by sme asi nešli za zubárom. Rovnako by nás veľmi nepotešilo, ak by o našom občianskoprávnom spore rozhodoval trestný sudca. Špecializáciu väčšmi potrebujeme v čoraz komplikovanejšom svete. A svet práva nie je výnimkou.

Preto je argument, že celá súdna mapa aj s ideou špecializácie patrí do koša a radšej by sme mali súdy vybavovať novými počítačmi, prinajlepšom nepochopením problému. Aplikácia „tuhého“ práva na rozmanité životné situácie na(ne)šťastie (?) stále vyžaduje ľudskú myseľ a odborné vyvažovanie, ktoré zatiaľ ani tá najvýkonnejšia umelá inteligencia dôveryhodne učiniť nevie.

Fakt, že na niektorých súdoch figuruje len jeden alebo dvaja špecializovaní sudcovia, zároveň komplikuje náhodné prideľovanie spisov, ktoré je jednou z kľúčových garancií spravodlivého procesu. Dnes je na malých súdoch náhodnosť len iluzórna.

Na druhej strane však stoja aj pádne argumenty, že ministerstvo spravodlivosti nedomyslelo všetky dôsledky zmeny, nedostatočne diskutovalo s verejnosťou a reformu kuje za horúca. Táto kritika prichádza z radov časti sudcov, administratívnych zamestnancov či samospráv. Nad ich nevôľou nemožno len tak mávnuť rukou, pretože úspešná implementácia takej zásadnej reformy si vyžaduje aj ich podporu a pochopenie. Trojtýždňové okno na ich pripomienkovanie návrhu sa tak nejaví ako úplne adekvátne.

Nízku kvalitu diskusie však spôsobuje aj prevaha pripomienok, ktoré nie sú práve najkonštruktív­nejším diskusným príspevkom. Súčasťou vecnej kritiky akéhokoľvek návrhu by malo byť i predostretie alternatívnych riešení a nie len frflanie na námety druhých.

V každom prípade je situácia komplikovaná a pre bežného pozorovateľa neprehľadná. Spod povrchu partikulárnych argumentov sa však vynára dôležitejšia otázka: kedy je kvalita diskusie dostatočná? Demokratická deliberácia by mala zahŕňať všetkých, ktorých sa zmena bezprostredne týka, ideálne aj občanov. Čím sa však okruh hráčov zväčšuje, tým náročnejšie je adresovanie pripomienok a agregácia názorov zúčastnených. Celé to navyše komplikuje zužujúce sa časové okno na uskutočnenie riešenia.

Zatiaľ čo stagnácia pri riešení neduhov justície nás stojí „len“ nízku kvalitu spravodlivosti, kolektívna nerozvážnosť pri budúcom (ne)riešení ekologických výziev nás bude stáť životy. Z prešľapovania na mieste by sa národný šport stať nemal.

Mali by sme preto začať dôslednejšie uvažovať o celkovom zlepšení kvality deliberatívnej a participatívnej demokracie s využitím moderných technológií. Zatiaľ čo stagnácia pri riešení neduhov justície nás stojí „len“ nízku kvalitu spravodlivosti, kolektívna nerozvážnosť pri budúcom (ne)riešení ekologických výziev nás bude stáť životy. Z prešľapovania na mieste by sa národný šport stať nemal.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #reforma justície #Mária Kolíková #súdna mapa