Ceny akcií počas koronakrízy namiesto toho, aby klesali spolu s celou ekonomikou, veselo rástli do neúmerných výšin. Preto aj analytici upozorňujú, že postupný pokles okolo desať percent je logickým krokom a nemožno to brať ako tragédiu. To by mohlo platiť, keby sme sa nachádzali v štandardných podmienkach. My však stále čelíme pandémii a na spadnutie je vojenský konflikt na Ukrajine.
Hoci uzavretie ekonomiky už nehrozí, narážame na jeho dôsledky – nedostatok surovín, komponentov, rast cien. Spoliehať sa na trhy, že všetko vyriešia, čo je prevládajúca mienka v EÚ, je mylné. Turbulencie na amerických trhoch sú preto vyvolané očakávanými opatreniami tamojšej centrálnej banky (FED) voči inflácii. Necitlivé zvyšovanie úrokových mier môže roztočiť inflačnú špirálu a spôsobiť ekonomickú recesiu.
Do toho podceňovanie dosahov možného konfliktu na Ukrajine. Myslíme si, že ekonomicky naň doplatí iba Rusko, nám v podstate nič nehrozí. Výpadok dodávok ropy a plynu však môže spôsobiť kolaps. Cena ropy sa blíži k 90 eurám za barel, o plyne už toho bolo popísaného dosť. Spoliehame sa, že dodávky nahradíme z Blízkeho a Stredného východu. Tamojšie nedemokratické režimy si už teraz mädlia ruky. Nad porušovaním základných práv v tejto časti sveta zatvárame oči, na rozdiel do Ruska.
Východná veľmoc je zároveň najväčším svetovým vývozcom pšenice, Ukrajina štvrtým. Minulý rok nižšia úroda v Rusku spôsobená požiarmi stála za zvyšovaním cien tejto komodity. Dôsledky vojenského konfliktu si radšej ani nepredstavujme.
Samozrejme, dodávkami neekologicky dolovaných strategických surovín si pomôžu aj USA, nehovoriac o výhodných predajoch vojenskej techniky. Na klimatické zmeny sa akosi zabúda.
Mentálne žijeme v starom svete, nechceme vidieť, v akom krehkom prostredí sa nachádzame. Ak nebudeme obozretní, spadneme ešte do hlbšej krízy. Šokujúca piatková správa o strmom (21 %) páde akcií úspešného globálneho výrobcu filmov a seriálov Netflix nemusí byť posledná.