Lenin v Smere. Hanbí sa poslanec Blaha publikovať pod vlastným menom?

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha má talent priťahovať pozornosť. Podarilo mu to aj teraz. Napísal knihu „Lenin a 21. storočie“. Podpísať sa pod ňu ale zabudol. Hanbil sa alebo to urobil zámerne?

27.05.2022 19:00
debata (106)

Pravda môže byť oboje. Poslanec zvolil pseudonym. Nie hocijaký. Meno Peter Vidovan používal už jeho otec. Bolo jasné – a veľmi dobre vypočítané – že skôr či neskôr bude pravý autor odhalený. Blaha chcel byť prezradený.

On sám hovorí, že podpísať sa vlastným menom by bolo na Slovensku nebezpečné… Písať („objektívne“) o kontroverzných osobnostiach ľavicových hnutí je podľa poslanca nepohodlné, autor môže čeliť zastrašovaniu a vystaviť sa riziku straty akademickej kariéry. Nuž, záleží na tom, či skutočne píše objektívne, alebo skôr „fanúšikovsky“, čo nové autor prinesie. Dvojka Smeru na sociálnej sieti napísala, že o Leninovi píše kriticky a vyvážene. Znamená to, že aj pozitívne? Potom iste našiel ihlu v kope sena.

Vôbec nie je pravda, že Lenin nenesie zodpovednosť za stalinizmus, ako tvrdí Blaha. Leninove politické teórie sú plné násilia, vytvárania mocenských elít, nadvlády jedných nad druhými, budovania totalitnej spoločnosti. Lenin sa vyznačoval aj úpornou túžbou po moci. To, samozrejme, v slovenskej politike mnohých uchvacuje a inšpiruje.

Prečo sa poslanec Blaha radšej ako o Lenina či marxizmus nezaujíma o amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta, ekonómov Johna M. Keynesa, Williama Beveridgea alebo Fabiánsku spoločnosť manželov Webbovcov, ktorí sa v Európe zaslúžili o nastolenie spoločnosti blahobytu a sociálne práva občanov? Na rozdiel od Lenina. Prečo nepreloží napríklad do slovenčiny nepreloženého francúzskeho socialistického mysliteľa Pierra-Josepha Proudhona, autora vzletného tvrdenia „ vlastníctvo je krádež“. Hádam sa nebojí, že by (v strane) narazil.

Prečo sa poslanec Blaha radšej ako o Lenina či marxizmus nezaujíma o amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta, ekonómov Johna M. Keynesa, Williama Beveridgea alebo Fabiánsku spoločnosť manželov Webbovcov, ktorí sa v Európe zaslúžili o nastolenie spoločnosti blahobytu a sociálne práva občanov? Na rozdiel od Lenina.

Pochybné je aj vydanie diela vo vydavateľstve Veda SAV. Redakčná rada neodporučila knihu vydať. Oba kladné posudky sa zdajú tak trochu pokútne. Napriek tomu ju presadil riaditeľ Ústavu politických vied Peter Dinuš. Ten už stačil na funkciu rezignovať. Rozdielny názor a prístup panuje aj medzi riaditeľom a šéfredaktorom Vedy.

Kniha vyšla v rámci vedeckého projektu „Tendencie vývoja súčasného kapitalizmu – protirečenia a konflikty“. Dotácie prúdia zo štátneho vedeckého projektu VEGA. Vedúcim projektu je práve Dinuš. Ten kandidoval v roku 2014 do Európskeho parlamentu za KSS. Dinuš píše vedeckou metódou historického materializmu. Pokiaľ niekto nevie, o čo ide, tak mu treba pripomenúť, že tak sa písalo a nazeralo na svet do roku 1990. Teda marxisticky či skôr marxisticko-leninsky. Ak niekto trpí nostalgiou za starými časmi, stačí načrieť do publikácií Vedy. Zaspomínať si a prípadne sa aj pobaviť.

Lenina, Marxa i marxizmu už bolo dosť. Mnohí sme ich aj povinne čítali, na rozdiel od Blahu. Vzletné Leninovo tvrdenie „imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu“ nie a nie sa naplniť. Žeby sa súdruh Lenin mýlil?

O to možno provokatérovi Blahovi ani nejde. Pozornosť vzbudil, martýra zo seba urobil, po zakázanej knihe je dopyt zaistený, oháňanie sa disentom vyvoláva mnohé (neprimerané) asociácie.

Problém tkvie ale inde. Nemali by sme v slovenskej vede míňať peniaze na iné projekty, na iné diela? Či tých financií vo vede je tak veľa? A dokedy zostane časť slovenskej ľavice – aj inteligentnej a vzdelanej – v kliešťoch myslenia rôznych vetiev marxizmu a sociálneho konzervativizmu?

© Autorské práva vyhradené

106 debata chyba
Viac na túto tému: #veda #Slovenská akadémia vied #ľavica #Ľuboš Blaha #Vladimir Iľjič Lenin