Ďalší dôkaz, že Slovensko upadá. Kto zavelí na zmenu?

Do piatich rokov ekonomicky dobehneme Rakúsko. Aj taký sľub zaznel v eufórii z úst lídrov novembra 1989. Ubehlo 33 rokov a realita je viac ako tristná. Priemerná mzda na Slovensku je 1185 eur a v Rakúsku 3 818 eur.

29.06.2022 19:00
debata (39)

Čiže menej ako jedna tretina. Ceny v obchodoch sú pritom v oboch krajinách na porovnateľnej úrovni. V roku 1989 sa medzi Západom a Východom nachádzala priepasť. Podľa štúdie poradenskej spoločnosti Mazars zaostávame aj za ostatnými krajinami strednej a východnej Európy. V Česku je priemerná mzda 1 533 eur, v Maďarsku 1 369 a v Poľsku 1 301 eur. Len si spomeňme, v akej ekonomickej kríze bol náš severný sused ešte v 80. rokoch 20. storočia a kde je dnes. A to ceny v spomínaných krajinách sú často citeľne nižšie ako na Slovensku.

Ešte aj nedávno zaostávajúce Rumunsko alebo Chorvátsko nás s platmi preskočili – 1 231, respektíve 1 322 eur. Nehovoriac o bývalých postsovietskych republikách Estónsku, Lotyšsku a Litve, kde sú priemerné mzdy výrazne vyššie – 1 756 , resp. 1280 a 1 504 eur. Dobiehať nás začínajú aj Srbsko a Bulharsko (nad 800 eur). Za nami sú už len vojnou zmietaná Ukrajina alebo permanentnou krízou zasiahnutá Bosna a Hercegovina.

Pritom pred pandémiou rástli naše mzdy rýchlejšie ako produktivita práce. V podstate len dobiehali zameškané. V minulom roku sa však rast takmer zastavil. Naše mzdy sa zvýšili iba o šesť percent. V Rakúsku to bolo o 23 %, v Maďarsku o 19 % a v Nemecku, kde je priemerná mzda na úrovni 4 130 eur – a to aj po započítaní bývalého východného Nemecka, rástli o 14 percent.

Smerovanie Slovenska je v našich rukách. Ak chceme pomýšľať na zmenu kurzu, musíme sa najprv začať vážne baviť o podstatných problémoch. Na to by sme však potrebovali úplne iných politikov.

Otázka, ktorú si musíme zákonite položiť, je: kde sme urobili chybu? Odpoveď je jednoduchá. Maslo na hlave majú všetky politické generácie od Mečiara cez Dzurindu a Fica až po tú súčasnú. Pokiaľ si niekto myslí, že na vine sú vysoké dane alebo odvody, je na omyle. Kosovo má dane veľmi nízke a príliš to nepomáha. Naopak, v Nemecku a Rakúsku je celkové daňovo-odvodové zaťaženie vyššie a mzdy aj životná úroveň tiež.

Čo robiť? Ako odpoveď sa logicky ponúka zvyšovanie platov. Najmä požiadavky učiteľov, lekárov, zdravotníkov či pracovníkov verejnej správy sú úplne oprávnené. A to nielen preto, že inflácia sa šplhá nad 10 % a potraviny a iné základné komodity zdraželi viac než o 20 %. V roku 2022 sa musíme pýtať, prečo stále musia zarábať menej ako v Rakúsku, keď podávajú rovnaký výkon a ceny sú porovnateľné?

Lenže pozor! Všetko s mierou. Prílišné zvyšovanie platov môže priniesť viac škody než osohu. Môže roztočiť cenovo-mzdovú špirálu – vyššie mzdy vyvolajú zvýšenie cien a tak stále dokola. Ak sa chceme tomuto čiernemu scenáru vyhnúť, rast miezd by mal byť nižší ako inflácia. Je to smutné, ale je to tak. Rastúce ceny zastavíme iba obmedzením dopytu (menej nakupovať, menej spotrebovať).

Vojna na Ukrajine šibujúca infláciu vyššie a vyššie a rozklad globálnych ekonomických sietí predstavujú nové výzvy i šance pre všetky ekonomiky. Chopíme sa ich? Či bude ekonomický úpadok a pokles životnej úrovne naďalej pokračovať?

Smerovanie Slovenska je v našich rukách. Ak chceme pomýšľať na zmenu kurzu, musíme sa najprv začať vážne baviť o podstatných problémoch. Na to by sme však potrebovali úplne iných politikov.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #platy #Rakúsko #stredná a východná Európa #priemerná mzda #V4 #ekonomický rast