Svet nie je čiernobiely

Liberáli sú fašisti, všetko ruské je zlé, inak sexuálne orientovaní ľudia sú promiskuitní zvrhlíci a Ukrajinci sú zas nacisti. Tieto scestné naratívy sú len špičkou ľadovca verejnej diskusie, ktorú väčšinou zaplavujú žlčou. Prečo sú také úspešné? A prečo by sme ich nemali kultivovať?

05.07.2022 19:00
debata (7)

Azda nemá veľký zmysel vyvracať každý absurdný výrok rad za radom. Na podčiarknutie nezmyselnosti podstaty týchto vyjadrení si stačí uvedomiť, že každý človek je jedinečný. A to bez ohľadu na skupinu, ktorej je súčasťou.

Okrem toho tak ako národnosť, sexuálna orientácia či náboženské vyznanie – ako základy kolektívnej identity, ide len o fikcie. Sú to hmlisté koncepty bez uchopiteľnej informácie v skutočnom svete. Tie sú síce nevyhnutné na vzájomnú komunikáciu, no môžu byť veľmi kontraproduktívne pri charakterizovaní kolektívov a skupín ako celku.

Vytvárajú a hromadia totiž zovšeobecnenia, neohľaduplné predsudky a premietajú na jednotlivcov charakteristiky skupiny, s ktorými sa nie každý stotožňuje. Nehovoriac o tom, že nahrávajú demagógom zneužívajúcim strach z umelo vykresľovaných vonkajších nepriateľov. Skreslené videnie sveta je dôsledkom aj extrémnej polarizácie spoločnosti. V takomto svete niet neutrality, nadhľadu či vecnej kritiky, ktoré by sa nezamieňali za útok na naše vnútorné postoje. Pokým však nevynoríme hlavu z nášho malého piesočku, nezistíme, že obďaleč rastie aj tráva s kvetmi.

Nevyhnutným predpokladom tolerantnej spoločnosti je uznanie rôznorodosti ľudských životov a identít. Čiernobiele videnie sveta neprináša nič iné, len zášť a s ňou aj nemožnosť neutrálneho postoja.

Lepšie to nevystihujú zvrhlé „kognitívne havárie”, stroskotania zdravého rozumu kremeľských rozprávkarov o nacistickom prezidentovi židovi, či o politikov, ktorí kážu o skazonosnom liberálnom fašizme. Neveselá úspešnosť týchto odpudzujúcich príbehov však spočíva v tom, ako funguje naše myslenie.

Jazyk je spleťou rôznych asociácií. Ak je ich však priveľa a nemajú ukotvenie vo vzdelaní, intenzita kognitívnych havárií narastá. Ide o stav spájania protichodných konceptov v jedno. Orwellov „doublethink, teda schopnosť uveriť dvom protichodným informáciám súbežne, je tak základom úspechu príbehov kadejakých demagógov a populistov.

Nevyhnutným predpokladom tolerantnej spoločnosti je uznanie rôznorodosti ľudských životov a identít. Čiernobiele videnie sveta neprináša nič iné, len zášť a s ňou aj nemožnosť neutrálneho postoja. Tí, ktorí sú medzi, tí „siví”, sú tak len alibistami, ktorí sa druhých usilujú presvedčiť, že v ich presvedčení je viac tej „našej farby” ako farby protichodnej.

Svet nie je čiernobiely. Je pestrý, rozmanitý a pluralistický. Umelým vykresľovaním strašiakov inej pleti, vyznania, národnosti či sexuálnej orientácie spôsobujeme len viac utrpenia. Môžeme si síce povedať, že nás sa to netýka, že veď predsa existujú aj dôležitejšie problémy ako problémy „dúhového spektra“. Tým však len pripravujeme živnú pôdu vedome farboslepým. A žarty sa končia, keď tie „naše” farby prestanú byť „trendy”. Keď vypadnú z módy. Potom však už len zostane plač nad rozliatym mliekom. A pritom stačí len diskutovať, načúvať a usilovať sa o pochopenie ľudského utrpenia. Je to priveľa?

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #tolerancia #orwellovský svet