Podľa japonskej vlády prišlo v okamihu o život v Hirošime 166-tisíc ľudí a 60-tisíc v Nagasaki. Bol koniec druhej svetovej vojny, svet už vedel o priemyselnej genocíde, ktorá sa odohrala v Európe a ktorá bola najväčšia spomedzi všetkých genocíd, ktoré sa dovtedy v mene mieru vo svete udiali. Práve zásluhou modernosti, ktorej priemyselný triumf umožňoval vyrábať smrť nie už na bežiacom páse, ale takmer „božsky“, v jedinom okamihu! Toto „božské“ opojenie bolo podľa severoamerického historika H. Brucea Franklina jednou z príčin, prečo sa výrobcom politík podarilo masy presvedčiť, že ak chceme krajinu oslobodiť, musíme ju zbombardovať. A tak aj tí, ktorí boli bezprostredne zodpovední za svojhlavé vyvraždenie civilistov a spôsobenie environmentálnej a zdravotnej katastrofy, uverili a presvedčili ostatných, že to boli humanitárny skutok za účelom záchrany životov a znovunastolenie kráľovstva mieru. Japonsko bolo totiž spojencom Nemecka.
Pochybnosti o humanitárnom aspekte sa predsalen dostavili, hoci sa pri každom novom a novom vojenskom konflikte Hirošima akoby náhodou spomínala menej. Mnohí sa začali spytovať, ako je možné považovať niečo také za normálne, ba priam želateľné. Iba preto, že niečo na podobnej úrovni predtým spravil náš oficiálny nepriateľ? Alebo spraví po nás? Už v roku 1910 napísal Jack London knihu Sila silného a iné poviedky (The Strenght of the Strong / The Unparalled Invasion), v ktorej opisuje, ako vo vzdialenej budúcnosti narastie populácia Číňanov a Japoncov natoľko, že sa západné mocnosti rozhodnú ohrozenie svojej „národnej bezpečnosti“ riešiť biologickými zbraňami. Keď sa niečo podobné napokon naozaj stalo (o 31 rokov skôr, ako v knihe určil London), ľudia vo svete, ktorý si sám hovorí vyspelý, mali možnosť pochopiť, že realita nie je videohra. Že v mene žiadneho dobra a nás nič neoprávňuje zámerne využívať civilistov na tej „zlej“ ani na tej „dobrej“ strane; že nič, žiadne civilizačné poslanie nás neoprávňuje zľahčovať a využívať žiaden vojenský konflikt ako kabaretný spektákel, ktorým sa od čias Hirošimy a Nagasaki stala, aby vyhovela našej potrebe jednoduchého sveta.