Hladkú podporu Špecializovanému trestnému súdu zdramatizoval – trochu prekvapujúco – premiér Fico. Opozičným poslancom hrubo vynadal, že sú podliaci, kriváci a krysy. Vraj mu pred mesiacom vyvolávali na mobil a prosili ho, aby zachránil, čo sa dá… Za týmto čudným Ficovým záchvatom nebol spravodlivý hnev, ale – propaganda (dosť umelá). Boj o zásluhy. Opozícii nepriznal žiadne. A seba víťazne vyhlásil za kľúčového „záchranára“…
V skutočnosti je to však celkom, celkom inak. Za podporou protikorupčného súdu je najmä KDH (spolu s pravicovými stranami). A bývalý minister spravodlivosti Lipšic. Naopak, Ficovi ľudia boli vždy na druhej strane bojovej línie. Mečiar, Slota, vicepremiér (!) Harabin… Všetci dovtedy trieskali do Špeciálneho súdu, kým ho nepodlomili.
Poslednú ranu pod pás mu dala Iveta Macejková a jej Ústavný súd. Do funkcie ju pretlačil Ficov spojenec, prezident Gašparovič (ako priateľku z fakulty). Pod hanebné rozhodnutie Ústavného súdu sa podpísala hlavne Macejková. Nielen ako predsedníčka Ústavného súdu, ale aj ako sudkyňa s rozhodujúcim hlasom.
Inak, Fico mal pravdu. Opoziční poslanci mu vtedy do noci vyvolávali – a doprosovali sa rokovaní. Dokonca boli celkom úspešní. Stretli sa s Kaliňákom, s Paškom… A dohodli sa, že podporia vládny návrh zákona, ktorý má zabrániť najhoršiemu.
Predsedovi vlády však asi nedošlo, že toto priznanie „tajných telefonátov“ dokazuje len jedno – rozhodujúcu iniciatívu v boji za záchranu Špeciálneho súdu mala opozícia. Poslanci mu nevolali preto, že by boli „krysy“, ale preto, že malé víťazstvo Mečiara, Slotu, Harabina, Macejkovej a Majského ich pobúrilo. Podliaci, kriváci a krysy boli v tom čase inde. Mali vypnuté telefóny a opíjali sa od radosti. Našťastie trochu predčasne. Lebo Fico vypnutý telefón nemal…