Brutálna vojna sa skončila. Potrebný je spravodlivý mier

Zbrane v krvavej občianskej vojen na Srí Lanke utíchli, ale hlboké rany etnickej neznášanlivosti sa ešte nezačali hojiť. Tristotisíc tamilských civilistov zostáva v internačných táboroch vlády, ktorú tvoria väčšinou Sinhálci. Ak sa má zmenšiť nedôvera medzi komunitami, donorské krajiny musia presvedčiť Kolombo, aby rovnako vážne ako víťazstvo vo vojne bralo zabezpečenie spravodlivého mieru.

21.07.2009 14:24
Srí Lanka Foto:
Vojak armády na Srí Lanke stojí pred zničenou budovou.
debata

Posledné mesiace boja desaťročia trvajúcej vojny medzi srílanskou armádou a povstaleckými tamilskými Tigrami boli brutálne. Vládne sily sťahovali slučku okolo rebelov, no v strede zostali státisíce civilistov. Armáda používala delostrelectvo a letecké útoky na území, na ktorom sa nachádzali povstalci aj nevinní ľudia. Tigri zase strieľali tých, čo sa snažili ujsť. OSN odhaduje, že najmenej sedemtisíc civilistov vrátane tisíc detí zomrelo a viac ako desaťtisíc ľudí bolo zranených počas posledných mesiacov vojny.

Krutosti na oboch stranách treba vyšetriť, ak chcú Tamilčania a Sinhálci spoločne nažívať v budúcnosti v mieri. Momentálne však najväčšie obavy vládnu o osud 300-tisíc Tamilčanov, ktorí zostávajú za ostnatými drôtmi v internačných táboroch, bez plánu vlády na to, že by ich pustila domov. Dve tretiny z nich sú v obrovskom tábore Manik Farm. Ľudia tam každodenne zomierajú, pretože žijú na preplnenom mieste, v zlých hygienických podmienkach. Majú nedostatok pitnej vody a nedostačujúcu lekársku starostlivosť.

Vláda tvrdí, že za tieto zlé podmienky môže OSN a medzinárodné humanitárne agentúry, pretože tieto organizácie sa zdráhajú postaviť stále alebo aspoň dočasné prístrešky pre internovaných. Skutočný problém je však v tom, že vláda odmieta urýchliť preverovanie zadržaných. Bráni tak desaťtisícom ľudí žiť s ich príbuznými alebo v rodinách, ktoré by ich prichýlili.

Okrem toho je pôsobenie medzinárodných organizácií obmedzené do takej miery, že im to bráni v efektívnom rozdeľovaní pomoci. Vláda dokonca 9. júla prikázala Červenému krížu zredukovať jeho aktivity. Mnohé z opatrení úradov vyznievajú tak, že boli vytvorené len preto, aby nedošlo k odhaleniu podmienok vládnucich v táboroch a objasneniu situácie, v ktorej sa ocitli civilisti v posledných mesiacoch občianskej vojny. Internovaným nie sú povolené súkromné konzultácie s ľuďmi zvonku a do táborov sa nesmie vstúpiť s kamerami.

Mnohí z tých, ktorí sa ocitli v táboroch, nevedia nič o osudoch svojich rodinných príslušníkov, od ktorých ich oddelili. Podozrivých z kontaktov s rebelmi zadržali pre ďalšie vypočúvanie, niektorých na neznámych miestach. K dispozícii sú spoľahlivé správy o tom, že ľudí odvliekli v noci z táborov. Niektorí skončili za mrežami alebo v nápravných centrách, do ktorých majú Červený kríž a UNICEF prístup. Nie však všetci. Od roku 2006 „zmizlo“ na Srí Lanke najmenej dvetisíc ľudí, a pravdepodobne ich bolo oveľa viac. To je skutočný dôvod na obavy.

Jeden prípad si zaslúži špeciálnu zmienku. Traja tamilskí vládni doktori a jeden zdravotnícky predstaviteľ sú vo väzbe a hrozí im obvinenie zo spolupráce s tamilskými Tigrami. Boli medzi niekoľkými z tých, čo zostali vo vojnovej zóne do poslednej chvíle, aby hrdinsky zachraňovali životy a upozornili svet na humanitárnu katastrofu civilistov, ktorých zasiahli boje. Vo väzbe ich 8. júla prinútili, aby odvolali svoje tvrdenia, aby sa tvárili, že neboli svedkami zločinov, ktorých sa dopustila vláda. Táto fraška však musí skončiť a zadržaných by mali bezpodmienečne prepustiť.

Po tom, čo srílanská vláda vyhrala vojnu, riskuje, že svojím postojom k etnickým Tamilčanom stratí mier. Vládni predstavitelia musia zmeniť kurz, ak má krajina začať prekonávať roky nepriateľstva. Musia odhodiť starú nenávisť a súčasné antipatie, aby nevohnali Tamilčanov do ďalšieho boja.

Konkrétne by mala vláda vytvoriť jasný časový plán na rýchle a celkové presídlenia ľudí, ktorí zostávajú v internačných táboroch. Mala by tiež zlepšiť prístup do týchto táborov a podmienky v nich. Mala by zverejniť zoznam internovaných a povoliť Červenému krížu, aby sa dostal všade tam, kde sú zadržiavaní a aby mal informácie o preverovacom procese ľudí, ktorý má na starosti armáda a tajné služby.

Medzinárodné spoločenstvo má jasnú úlohu v tom, aby o týchto krokoch presvedčilo srílanskú vládu. Spolupredsedajúci Tokijskej konferencie pre rekonštrukciu a rozvoj Srí Lanky – USA, EÚ, Japonsko a Nórsko – nesú osobitnú zodpovednosť. V auguste sa majú stretnúť a musia vyslať jednoznačný odkaz. Všetky donorské krajiny, či už samotné, alebo využijúc vplyv vo Svetovej banke a Ázijskej rozvojovej banke, sa pri ekonomickej pomoci krajine musia prispôsobiť novým podmienkam. Vytvorenie základných podmienok nevyhnutných na trvalý a spravodlivý mier je rovnako dôležitá požiadavka.

debata chyba