S týmto mimoriadne vážnym podozrením neprišla slovenská polícia, ale švajčiarska. Čo asi nikoho neprekvapuje. Slovenská polícia je pri škandáloch s politickou zápletkou už tradične opatrná.
Švajčiarsky Úrad pre ohlasovanie prania špinavých peňazí podľa denníka Sme narazil na podozrivý bankový prevod. Na jednom konci bola Interblue Group, na druhom nastrčená firma z karibského daňového raja. Za oboma firmami zrejme stojí tá istá partia – ľudia, ktorí zorganizovali emisný obchod so slovenskou vládou, zarobili dve miliardy korún a Slovensko o rovnaké dve miliardy korún obrali… Medzi siedmimi podozrivými, ktorí stáli za švajčiarskymi účtami, sú aj dvaja Slováci. Preto sa Švajčiari obrátili na slovenskú políciu.
Keďže oboch Slovákov švajčiarske úrady podozrievajú z prania špinavých peňazí, nemôžeme zverejniť ich mená. V oboch prípadoch sa však potvrdzujú staré známe podozrenia a zákulisné informácie – že za Interblue Group sú skrytí slovenskí podnikatelia, prepojení na ľudí z dvoch politických strán. SNS a Smeru.
Jeden z preverovaných je (údajne) obchodník so zbraňami a bývalý poradca ministra životného prostredia, ktorý pre štát pripravoval analýzy k predaju emisií. Ak vyšetrovatelia potvrdia, že z obchodu profitoval aj ako podnikateľ z pozadia Interblue, bude to bezpríkladná ukážka konfliktu záujmov. Druhý preverovaný je podnikateľ blízky Miroslavovi Simovi, Kaliňákovmu kamarátovi, ktorý po voľbách 2006 nastúpil na ministerstvo obrany…
Slovenská stopa je už od začiatku pomerne jasná. Nejasná – a mierne zahanbujúca – je len otázka, prečo nám ju musí odhaľovať švajčiarske svetlo. Teda: prečo švajčiarska spravodajská služba žiada o pomoc slovenskú a nie naopak. Okradnutá bola predsa slovenská vláda, nie švajčiarska.
Táto otázka ostane z pohľadu Švajčiarov veľkým medzinárodným tajomstvom. Mierne zahaleným. A navždy nepochopeným.