Z rozprávky do rozprávky

Hoci rodiaca sa stredopravá vláda sa podľa všetkého nehrnie do privatizácie a termín "reforma" používa s veľkou obozretnosťou, v jednom sa koleso verejnej diskusie vracia o desať rokov dozadu.

06.07.2010 09:59
debata (10)

Opäť prídu na pretras teórie, podľa ktorých ak chcú ľudia vo svojich životoch pociťovať viac istoty a komfortu niekedy v bližšie neurčenej budúcnosti, musia sa urýchlene zbaviť istôt a komfortu, ktoré majú dnes. A to aj v prípade, keď tie „istoty“ v skutočnosti strašia len na papieri a v hlavách niektorých politikov.

V krajine, v ktorej stredný príjem predstavuje okolo päťsto eur mesačne, sa obyvatelia možno už čoskoro dozvedia, že si žili nad pomery. Ak sa to stane, bude to klasický povolebný obrat: rétorika vlády Roberta Fica o tom, ako si občania vďaka nej v ostatných štyroch rokoch užívali nebývalé istoty a garancie, už nebude terčom zaslúženej kritiky a výsmechu pre svoju nereálnosť, ale, naopak, niektorí Ficovi oponenti ju vezmú smrteľne vážne. A ľuďom začnú vysvetľovať, že Fico im príliš rozdával. Aj keby im v skutočnosti nerozdával nič.

Nevysychajúcim zdrojom takýchto protirečení je debata o Zákonníku práce. Svoju novelizáciu pracovného práva z roku 2007 Ficova vláda vysvetľovala rovnako ako iné svoje domnelé úspechy: mal to byť vraj dôkaz sociálnodemokra­tickej politiky Smeru. Skutočnosť?

Tisíce ľudí sú naďalej nútené podpisovať nevýhodné pracovné zmluvy, prípadne hrať sa na živnostníkov aj vtedy, keď to pre nich znamená nulovú slobodu pri výbere „odberateľov“ ich práce (pretože v skutočnosti sa živia rovnakou závislou činnosťou ako zamestnanci) a nulové istoty v podobe nároku na nemocenskú či dovolenku.

Kríza poslala desaťtisíce ľudí na úrady práce a ich rodiny do pozície čakateľov na chudobu. „Istoty“, ktoré im pritom garantoval novelizovaný zákonník, majú v porovnaní s vyspelou Európou (to je tá, do ktorej sa údajne uberáme, občas vraj dokonca tigrími skokmi) charakter paródie.

Lenže experti už hlásia, že aj takýto slabučký zákonník je jedným z dôvodov vysokej nezamestnanosti. A že firmy nemôžu dať prácu viacej ľuďom preto, lebo tento zákonník im kladie prekážky pri ich vyhadzovaní. Čo je prípad súbehu odstupného a výpovednej lehoty, ktoré Ficov zákonník umožňoval ako chabú náplasť na realitu mizerných platov a deravej sociálnej siete.

Nuž kráčame z rozprávky do rozprávky. Po rozprávke o dobrom štáte, ktorý nás vždy a všade v práci ochráni, prichádza rozprávka o dobrých zamestnávateľoch, ktorí by nás radi prijali, ale najprv im musíme poskytnúť zákonnú záruku, že nás budú môcť promptne vyhodiť. Pokiaľ možno bez náhrady.

10 debata chyba