Vďaka nim sa v niektorých krajinách podarilo výrazne znížiť nezamestnanosť. Konkrétne v Holandsku pracujú na čiastočný úväzok až dve tretiny žien.
Po slovensky však vyzerá flexibilita inak. O možnosti práce z domu by sa bežný smrteľník ani nedozvedel, nebyť predsedu Najvyššieho súdu. A práca na čiastočný úväzok je u nás vyslovene okrajová záležitosť, lebo nikdy nepresiahla 3 % z celkového počtu pracujúcich.
V marci sa minister práce Jozef Mihál (SaS) vyjadril, že ak bude schválená novela Zákonníka práce, „na jeseň sa začne postupne prejavovať oživovanie trhu práce“. Jeseň je tu, ale pánovi ministrovi za pravdu nedáva.
Okrem toho, že ľudia za prácu v nočnej šichte dostanú príplatok namiesto za osem iba za sedem hodín, sa namiesto zvyšovania zamestnanosti, napr. prostredníctvom zdieľania pracovných miest, o ktorom u nás ani nechyrovať, ľuďom „v mene pružnosti“ iba kopia nadčasy.
Nový zákonník namiesto proklamovaných desaťtisícov nových pracovných miest iba uvoľnil ruky zamestnávateľom, no a tí si flexibilitu vysvetľujú po svojom: zamestnanec sa musí prispôsobiť našim potrebám, a ak sa mu nepáči, môže byť prepustený v skrátenej lehote.