Keď firmy získajú nové zákazky, potrebujú rýchlo zvýšiť počet zamestnancov a naopak, ak sa im nedarí, rýchlo sa ich zasa zbaviť. Nemusia sa však nikoho zamestnať, stačí si ich „prenajať“, čím im značne klesnú náklady na dovolenku, odstupné a iné výdavky.
Takýto prístup, pochopiteľný azda iba v poľnohospodárstve, kde sa sezónnosť pri zbere ovocia a zeleniny nijako nedá obísť, ľudí degraduje do pozície strojov a zariadení, ktoré si firma bežne berie na lízing. Na Slovensku je však agentúrnym spôsobom zamestnaných až 20-tisíc ľudí, a to väčšinou v priemysle.
Takýto model je značne asymetrický: na jednej strane firmy zvyšujú svoj zisk a to práve na úkor „flexizamestnancov“, na strane druhej ľudia poskytujúci svoju námedznú prácu si nemôžu byť ničím istí. Nemajú ani šancu zobrať si hypotéku alebo inú pôžičku. Bez čoho si zas nemôžu kúpiť byt a založiť rodinu. Z tých, ktorí už rodiny majú, sa postupne stáva pracujúca chudoba, ktorá sa na pomyselnom sociálnom rebríčku prepadáva až na samé dno. Napriek tomu, že tvrdo robia si môžu dovoliť len minimum.
Reči o tom, že ľudia Slovensku nie sú dostatočne flexibilní, lebo nie sú ochotní cestovať za prácou alebo sa za ňou presťahovať, vyznievajú ako totálny cynizmus. Regionálne disproporcie na Slovensku sa doteraz nijako nepodarilo zmenšiť, a preto sa, tak ako pred sto rokmi, vyľudňujú celé regióny. Ľudia bežne chodia na týždňovky a usadiť sa v oblasti poskytujúcej viac pracovných príležitostí im bráni neexistencia nájomných bytov.
Problém zamestnávania pracovníkov prostredníctvom rôznych agentúr je len časťou celkového problému. Veľmi by však pomohlo, keby vláda v zákonníku práce jasne stanovila percentuálny limit „lízovaných“ zamestnancov, ktorý by žiadna firma nesmela prekročiť.
Samozrejme, tento problém by sa do značnej miery vyriešil sám, keby sa podarilo znížiť celkovú nezamestnanosť V čase konjunktúry v rokoch 2007 – 2008, keď počet ľudí bez práce klesol na relatívne prijateľnú úroveň, agentúry boli nútené verbovať cudzincov. Lenže v chystanej novele zákonníka práce sa o žiadnom limite neuvažuje a vyhliadky hospodárskeho rastu sú mizivé. Časť ľudí sa tak musí zmieriť s tým, že bude i naďalej platiť: Flexibilne až do hrobu!