Tu sa však rozprávka nekončí, pretože na scénu prichádza program veľkého šetrenia a konsolidovania verejných financií. Okrem iného aj pomocou vyššej daňovej sadzby pri príjmoch, ktoré vláda považuje za nadštandardné. A čo čert nechcel – ani teraz sa vás to netýka, pretože tá vaša zdaňovaná polovička je síce pekná, no nie nadštandardná.
Také čosi musí zvýšiť zápal pre politiku aj u toho najneschopnejšieho poslanca či ministra. To sa to potom konsoliduje… Škoda len, že v nepriamej úmere k zápalu politikov sa zápal pre politikov znižuje u občanov, ktorí sú nútení uskromniť sa a ktorí sú strašení tým, čo všetko hrozné sa stane, keby na to nepristúpili. Niežeby sa nestalo, o to nejde. Ide o symboliku, ktorá je v politike dôležitá vždy, no v zlých časoch býva ešte dôležitejšia.
Nikto nie je taký naivný, aby očakával, že keby sa začali zdaňovať aj paušálne náhrady poslancov a ministrov, zachránil by sa štátny rozpočet. Len by bolo dobré, keby sa dotyční v debatách prestali identifikovať s „bežným občanom“ a jeho potrebami. Aspoň dokiaľ niečo nespravia so svojimi privilégiami. Tie nespočívajú v ich platoch, ale práve v nezdanených paušáloch, pri ktorých nemusia ani len dokladovať, na čo ich použili.
Tento problém sa otvára každé volebné obdobie – aby sa potichu zavrel. Teraz je lopta na strane Smeru. Tým skôr, že to bol jeho predseda Robert Fico, kto pred pár mesiacmi tvrdil, že vyššie zdanenie sa bude týkať všetkých ústavných činiteľov, „aj za podmienky, že nebudú spĺňať túto hranicu“. No, hlavné je, že použil plurál. Zatiaľ sa totiž našli presne dvaja takí, čo vďaka špeciálnej päťpercentnej „prirážke“ zaplatia na daniach o čosi viac, než by zaplatil bežný smrteľník s rovnakým platom: on sám a Ivan Gašparovič. V prípadoch ministrov a poslancov však prepočty ukazujú opačné skóre. Napriek prirážke stále odvedú na daniach menej ako ktokoľvek iný s ich príjmami.
Vedela by aspoň polovica nášho parlamentu hodnoverne doložiť, ako konkrétne tie svoje paušály využíva? Naposledy predstava „ponižujúceho nosenia bločkov“ pobúrila činovníkov SaS. To sú, prosím pekne, tí, čo pred voľbami hlásali, že by „lenivci“ (rozumej: ľudia, ktorí nevedia úradne doložiť, ako usilovne sa snažia nájsť si prácu) mali mať právo akurát na jedno teplé jedlo denne…
Nedá sa tvrdiť, že vyššia daň sa bude týkať všetkých politikov bez ohľadu na ich platy, keď sa ich všetkých očividne netýka. Nedá sa zaplatiť na daniach o sedemdesiat eur mesačne viac a tváriť sa pritom hrdinsky, keď iný občan zaplatí o stovku viac. Nedá sa vo verejnej funkcii brať 1 500-eurové nezdanené paušály a tváriť sa, že občanov nie je nič do toho, ako a na čo sa tie peniaze používajú.
Sú to len symboly, ale dôležité. Keby sa mala politická trieda v zlých časoch naďalej vzďaľovať občanom, nečaká ju nič dobré. Zlé je, že ani občanov nie.