Ak zdravotníctvo, napriek množstvu vložených prostriedkov, funguje veľmi neefektívne, tak monitoring vplyvov životného prostredia na ľudské zdravie u nás prakticky úplne chýba. Vysvetlenie je štandardné: lebo naň nie sú peniaze. To, že práve monitoring je jedným z najdôležitejších predpokladov, bez ktorého nemôže dôjsť k náprave, niet pochýb.
Tým, že štát sa o tieto záležitosti nezaujíma, hazarduje so zdravím vlastných občanov. Je to akoby niekto nechodil k lekárovi na pravidelnú preventívnu prehliadku, a potom by sa čudoval, prečo je jeho zdravotný stav taký mizerný.
Vieme síce, kde všade sú staré ekologické záťaže, ale iba tušíme, aký majú vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Paradoxne, najmä mnohí ľudia na vidieku, ktorí sú vzhľadom na svoj príjem odkázaní na samozásobiteľstvo, konzumujú často domáce produkty obsahujúce dioxíny či PCB látky. Tie sú veľmi škodlivé – v organizme človeka sa postupne ukladajú a ich účinok sa prejavuje až po určitom čase. Aj preto sa im zvykne hovoriť tichí zabijaci. V mestách sú zasa ľudia vystavení vplyvom rakovinotvorného benzénu a ovzdušia znečisteného tuhými časticami.
Keďže podľa ústavy má každý právo na priaznivé životné prostredie, štát by sa mal usilovať o jej napĺňanie. Aj monitorovaním envirozdravia.