Odchádzajú, lebo musia

A čo mladé zutekalo, a čo staré nevládalo? Asi tak. Nedajme sa zmiasť štatistikou. Dočasné problémy vyvolané krízou, ktoré momentálne vracajú mnohých mladých ľudí zo zahraničia domov na Slovensko, ešte neznamenajú zmenu trendu.

04.11.2012 22:00
debata

Dôležité totiž nie je to, koľko mladých a talentovaných ľudí zo Slovenska dostane každoročne v cudzine prácu a fyzicky tam aj zostane žiť, ale to, koľko mladých a talentovaných svoju budúcnosť nevidí doma, ale niekde vonku. To, že niekto neemigruje, lebo pre krízu v Európe ako prvých prepúšťajú najprv cudzincov, ešte neznamená, že by neemigroval, keby mal kam.

Až keď sa zmení tento stav, budeme môcť hovoriť o zmene trendu. Potom si azda budeme môcť aj nahovárať, aké to bude pre nás úžasné, keď sa nám všetci tí sveta a jazykov znalí a ostrieľaní medzinárodní odborníci vrátia domov. A z provinčného Slovenska urobia tiež jednu tak trochu svetaznalú a tak trochu ostrieľanú krajinu…

Toto si nahovárame už dvadsaťdva rokov. A nič. Mozgy zo Slovenska ďalej odchádzajú a tá troška, ktorá sa aj vráti (ako teraz, keď ju kríza zaháňa späť do vlasti), žiadnu revolučnú zmenu neprináša, lebo ani nemôže. Základná zmena sa totiž musí odohrať doma na Slovensku.

Aby nedošlo k omylu. Samozrejme, že je normálne, ba žiaduce, aby mladí a talentovaní ľudia cestovali, študovali aj pracovali v cudzine. Napokon, väčšina obyvateľov Slovenska vidí jeho budúcnosť v spájajúcej sa a spolupracujúcej Európe a toto všetko k nej patrí. Ak chceme, aby sa svet pre nás otváral, nesmieme sa ho báť či dokonca apelovať, aby sa ho báli mladí ľudia. Staromilské zápecníctvo je nanič a skutočné vlastenectvo sa nebuduje baťkovskými rečičkami a búchaním sa do národných pŕs.

Lenže je akosi rozdiel medzi tým, keď štát svojim ľuďom umožňuje cestovať a pracovať vonku, a tým, keď štát svoje mozgy vyháňa. Čím? Napríklad tým, že im nedáva perspektívu. Vysoký plat isto nie je všetko, lenže tento štát mnohým neponúka nielen perspektívu vysokého platu, ale ani „len“ perspektívu odborného či profesijného využitia. O iných faktoroch, ktoré z nášho štátu robia krajinu neveľmi prívetivú k vlastným obyvateľom vo všeobecnosti, škoda hovoriť.

Koľko ministrov školstva všetkých možných ideológií a politických farieb sa už od novembra 1989 u nás vystriedalo? Koľko ministrov hospodárstva? Koľko prázdnych rečí o vedomostnej spoločnosti už zaznelo v budove parlamentu? Výsledok je známy. Sme naďalej krajinou montážnych liniek, chytenou do pasce: vysoká nezamestnanosť málo kvalifikovaných sa prinajlepšom rieši ďalšími montážnymi linkami, kým tí kvalifikovaní pri prvej príležitosti odchádzajú preč. To, že kríza dočasne znížila počet tých príležitostí, nie je trend. Trend je taký, že len čo sa príležitosti zase objavia, odlev mozgov zo Slovenska bude pokračovať. Pokiaľ sa niečo nezmení. Nie vo svete, ale u nás doma.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba