Harakiri naživo

SDKÚ sa rozhodla vytrestať nevďačných voličov, ktorí nie a nie pochopiť, že pod novým vedením je už čistou a pre Slovensko nanajvýš potrebnou stranou. Tesne pred záverom svojej oslnivej kariéry začína páchať harakiri v priamom prenose.

06.11.2012 22:00
debata (2)

Pokus Pavla Freša a spol. o nový program prináša výsledky ešte skôr, ako stihol byť oficiálne predstavený: obnažené stranícke vnútornosti už začínajú uvažovať o tom, do ktorého politického tela sa presťahujú. K Danielovi Lipšicovi? K Radoslavovi Procházkovi? Alebo s Procházkom k Lipšicovi?

Opusťme radšej pôdu farbistých metafor rituálnych samovrážd a putujúcich orgánov. V každom prípade SDKÚ, ktorá mala trikrát svojho premiéra/premiérku a dvanásť rokov patrila medzi rozhodujúce politické sily v štáte, sa zosúva do marginálnosti takou rýchlosťou, až to vyráža dych. A nie, nemôže za to len legendárny spis Gorila.

Je samozrejme pravda, že SDKÚ si Gorilu v marcových voľbách odskákala najviac zo všetkých (a niet divu). Lenže spôsob, akým táto strana naložila s volebnou porážkou, poukazuje na jej minimálnu schopnosť sebareflexie a personálnu aj programovú biedu, aká sa nemohla zrodiť zo dňa na deň.

Výmena Mikuláša Dzurindu a odchod Ivana Mikloša zo straníckeho výslnia prišli žalostne neskoro. Dlhé otáľanie však neprinieslo ani len aspoň to, že by, keď už teda na špici SDKÚ konečne nastalo zemetrasenie, boli kandidáti na nástupníctvo pripravení. Lucia Žitňanská, predstaviteľka „kontinuity bez Dzurindu“, pôsobila všelijako, len nie presvedčivo.

Nuž a čo prišlo v osobe nástupníka Pavla Freša, ktorý hlásal akúsi vágne formulovanú ľudovosť? No, ak za ľudovosť pokladajú to, že čelní predstavitelia strany, ktorá bola vždy takmer bezvýhradne zameraná na ekonomickú agendu, pomaly nedokážu o ekonomických témach hovoriť tak, aby sa pritom nezosmiešňovali, potom áno, sú ľudoví. Alebo treba ľudovosť hľadať v obrázkoch Freša a staronovej hviezdy Ľudovíta Kaníka, ako hrdinsky pózujú pred rómskou osadou a mávajú päsťami „nastolenia poriadku“?

Bezpochyby „ľudový“ je aj Kaníkov posledný kúsok. Daň z dividend je vraj nemorálna, pretože zdaňuje už raz zdanené. Zato je perfektné zdaniť ľuďom výplaty, dôchodky, štipendiá, rodičovské dávky a keby sa ujali e-pay karty, tak aj dávky v hmotnej núdzi už vo chvíli, keď prídu na účet. A pri každom použití kreditnej či debetnej karty zas a znova… Ale hlavné je, že sa pritom vráti rovná daň, však?

Ak sú dnes ľudia okolo Žitňanskej jednou nohou na odchode, nemusí to byť len tým, že ich nové vedenie okázalo ignoruje – ako v prípade spomínaného Kaníkovho príspevku do nového programu. Môže to byť aj preto, lebo sa začínajú hanbiť. A čo sa Freša týka, tomu možno už len poradiť, aby si dával dobrý pozor. Pri Kaníkovej agilnosti a kšeftárskom talente sa mu môže ľahko stať, že tá strana jedného dňa nebude ani tak ľudová, ako skôr Ľudova.

To však už bude najskôr jedno. Takýmto tempom sa totiž medzitým nad SDKÚ dávno zavrie hladina.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba