Dzurinda aspoň odchádza z výslnia ako niekdajší dvojnásobný premiér a dvanásťročný predseda strany, ktorú založil. Mikloš odchádza ako večná dvojka, ktorej sa nikdy nepodarilo stať sa jednotkou. Obidvaja pokračujú ďalej ako poslanci v Národnej rade, lenže je pravdepodobné, že v politike sa už naspäť na výslnie nevyškriabu.
I keď sa Mikloš nikdy nebránil označeniam za technokrata bez väčších politických ambícií, jeho politický životopis svedčí o čomsi inom.
V rokoch 1992 až 1993 bol podpredsedom Občianskej demokratickej únie, potom podpredsedom Demokratickej strany. Svojím odchodom k Dzurindovi v roku 2000 prakticky naštartoval jej koniec (celkom ju dorazil až Ľudovít Kaník, ktorý ju Dzurindovi venoval rovno celú). Od roku 2001 až doteraz bol Mikloš Dzurindovým večným podpredsedom. V strane i vo vládach, v ktorých sa spolu ocitli.
Večný korunný princ sa však nástupníctva nedočkal. Šanca pritom bola, a nie malá. V SDKÚ už nefiguruje „stará garda“ typu Eduarda Kukana a aj keď Mikloš pred voľbami 2010 súboj s Ivetou Radičovou o volebné líderstvo ešte prehral, čoskoro sa začalo ukazovať, že ani ona preňho nebude súperom. Iste, premiérka bola oveľa populárnejšia v rámci celej spoločnosti. Lenže v rámci SDKÚ to už také jednoznačné nebolo, pretože kým Radičovú krúžkovalo 57 percent voličov SDKÚ, Mikloša krúžkovalo 47 percent. Navyše sa mnohým v strane javila Miklošova chladnokrvnosť ako lepší predpoklad pre budúceho lídra, než bola živelnosť premiérky. Mimochodom, o čomže to hovoril Richard Sulík na raňajkách u Mariána Kočnera? O plánoch na výmenu Radičovej za Mikloša ešte niekedy na jeseň 2010…
Napokon bolo všetko inak. Gorila potopila Dzurindu a tým bolo rozhodnuté aj o Miklošovi. Predčasné voľby nedovolili upratať pod koberec aj rôzne iné nepríjemné záležitosti. Niet napríklad pochýb, že ak by Radičovej kabinet vydržal do roku 2014, sťahovanie Daňového riaditeľstva by bolo vtedy už polozabudnutou, vyvetranou kauzou. A niet pochýb, že predčasné voľby sa podpísali aj pod kolaps daňovej správy. Je jasné, že práve kvôli voľbám sa niekto tak urputne usiloval dokončiť kšeft bez ohľadu na pripravenosť nového systému a kvôli voľbám niekto potreboval silou-mocou zbierať politické body za modernizáciu výberu daní.
Nuž, niekto sa škaredo prerátal. Z výslnia odchádza bez toho, aby sa stal jednotkou v strane či vo vláde. Odchádza po tom, čo Gorila totálne spochybnila „jeho“ politiku z najslávnejších čias druhej Dzurindovej vlády. Odchádza po tom, čo daňový kolaps spochybnil jeho manažérske i odborné schopnosti. A človek má vzhľadom na jeho večnú bohorovnú arogantnosť čo robiť, aby zapudil záchvev škodoradosti.