Lotyšskej ekonomike dala kríza tvrdý úder – hrubý domáci produkt sa v najhoršom roku prepadol o štvrtinu. Gréci protestovali proti škrtom vo výdavkoch, ktoré neriešia dva základné problémy.
Grécke elity neplatia dane a program škrtov nebol sprevádzaný plánom na oddlženie Grécka. Dlh nezodpovedne vykupovali najmä nemecké a francúzske banky. Plán odvrátil kolaps, ale inak veľmi nepomôže. Medzitým dochádzalo, samozrejme, k občasným výbuchom aj inde.
Teraz na jeseň však vidíme protesty, ktoré prebiehajú naraz vo viacerých krajinách. Európski odborári sa navyše začali spájať a pokúšať sa o cieľavedomú koordináciu.
To je dôležité. Kríza sa nekončí. Vlády aj médiá tvrdohlavo pomenúvajú vývoj ako finančnú krízu, ale problém je oveľa hlbší. Vo svetovej ekonomike v podstate nemáme výrazné nové rastové sektory. Podľa všetkého si ešte budeme musieť počkať, kým zelené technológie, IT, biomedicína a iné odbory dospejú tak, že sa budú prirodzene rozvíjať a nasávať pracovnú silu. Dnes sa snažíme skôr „vyžmýkať“ ďalší rast z rozvoja služieb a verejného sektora a z priemyselných aktivít.
V službách sa však výrazne prejavujú rozdiely v produktivite oproti priemyslu, čo sa musí odraziť buď v poklese miezd, alebo priamou či skrytou podporou pracovných miest štátom. Priemyselné aktivity majú z hľadiska globálnej ekonomiky zmysel najmä ako export lacno vyrábaného spotrebného tovaru z Ázie na Západ. To však vedie k nerovnováham. Obchodný schodok môže Západ čiastočne vyrovnávať vývozom sofistikovaného tovaru, od výbavy tovární po lietadlá. To sa vo väčšej miere darí len niekoľkým ekonomikám, najmä Nemecku.
Mimochodom, hospodársku nerovnováhu sprevádza nerovnováha vojenská. Západ, najmä vďaka Spojeným štátom, má dnes historicky bezprecedentnú vojenskú kontrolu nad svetom. Kľúčové bude manévrovanie, kde sa bude vyjednávať aj za skrytej hrozby použitia sily.
Pre Európu je dnes dôležité hľadať jednak nové zdroje rastu, jednak narovnávať ekonomické pokrivenia vyplývajúce z využívania globalizačného procesu pre prudké obohacovanie sa úzkej vrstvy rentierov, top manažérov a pracovníkov finančného sektora. To sme videli v posledných rokoch. Kým mzdy vo vyspelom svete stagnovali, prudko sa roztvárali nožnice príjmov bežných ľudí a vrchného príjmového promile.
V tejto fáze je kritické, aby progresívna občianska spoločnosť viedla naozaj zodpovedné diskusie o budúcnosti európskeho hospodárstva. Má totiž veľkú moc. Ovplyvňovať vlády jednotlivých krajín, ktoré čelia nadnárodnému kapitálu, je ťažké. Na úrovni najväčšieho trhu sveta to však možné je. Treba vítať rozumné posilňovanie sociálnej ochrany. Návrh Európskeho parlamentu na štedrejšiu podporu materstva, ktorý ešte musí schváliť Rada EÚ, je dobrým príkladom. Musí pokračovať aj tlak na prerozdeľovanie zdaňovaním najvyšších príjmových vrstiev. Kľúčovou však bude kvalita diskusií, aby sme zostávali v mantineloch konštruktívnosti a racionálnosti.