Realita je neúprosná. Talianske, francúzske či belgické banky majú hŕbu gréckych dlhopisov, z ktorých sa môžu už onedlho stať bezcenné zdrapy papiera. Tento fakt môže banky, ktoré sa už z poslednej hospodárskej krízy dostali s ťažkosťami, priblížiť k priepasti.
Banky to cítia, a preto nie sú problémovým finančným domom ochotné požičiavať. Banková kríza sa tak môže rozšíriť po celej Európe a doplatia na ňu asi najmä slabé krajiny. Pri slovenských príjmoch, ktoré patria v eurozóne k najnižším, si totiž banky už teraz účtujú nemalé prirážky.
Keďže tento fakt nemá kto zmeniť, banky zrejme nebudú váhať a hypotéky pre dlhovú krízu ešte viac zaťažia. A to napríklad formou sprísnenia úverových podmienok, alebo rovno zvýšením úrokových sadzieb.
Prípadný príchod ďalšej hospodárskej krízy a recesie by síce mal teoreticky úvery zlacniť, tak ako sa to stalo v rokoch 2009 a 2010, teraz je však situácia oveľa vážnejšia. Neochota bánk požičiavať si navzájom je veľký problém. Napríklad belgicko-francúzsku Dexiu už zvažuje zachraňovať vláda v Bruseli. Belgičania si však pri tom tiež musia dávať pozor, aby sa ich štát neprimerane nezadlžil a neskončil ako Írsko, ktoré pre prasknutie realitnej bubliny išlo rýchlo dole a zachraňovať ho musel až euroval aj s príspevkom Slovenskej republiky.
Súčasná situácia nemá jednoduché a rýchle riešenie. Navýšenie eurovalu, ktorému sa v Európe do cesty postavil šéf strany Sloboda a solidarita Richard Sulík, tiež neprinesie zázračný liek. Grécko sa zjavne nie je schopné z vysokých dlhov dostať a bude potrebné ich sčasti škrtnúť. To by zanechalo následky na bankovom trhu.
Oveľa horšie by však bolo, ak by sa kríza bez eurovalu rozšírila na zadlžené Taliansko, ktorému v stredu jedna z agentúr znížila rating hneď o tri stupne. Na zaplatenie talianskych dlhov totiž nie je v eurovale dosť peňazí.
Navýšením eurovalu sa získa čas pre problémové krajiny, aby šetrili a znižovali svoje dlhy. Či sú toho Taliani alebo Gréci schopní, je dosť otázne.
Vývoj poznačí aj Slovensko. Cez pád kurzu eura či pokles akcií a znehodnocovanie úspor to naši ľudia už cítia. Menej dostupné úvery budú zrejme, žiaľ, ďalšou realitou.