Politické sily zoskupené do nastupujúcej koalície najneskôr o štyri roky s vládnutím končia. To je pomerne jasné. A je veľmi dôležité, kto ich vystrieda. Aby to neboli známi bukanieri, ktorí sa plavia pod vlajkou sociálnodemokratickej ruže. Len čo prirazia k lodi zvanej „vláda“, idú s naostrenými dýkami rovno k truhliciam. Toto nie je ľavica.
Našťastie narastajú skupiny zvedavých, často západne vzdelaných ľudí, ktorým sa prieči lacná politika „trh je všetko“. Sú prirodzene meritokratickí, mysliaci a zameraní na vzdelanosť.
A chápu, že krajina potrebuje posun. Nechcú spoločnosť, kde vládnu „transformační víťazi“. Multimilionári, ktorí zarobili na predaji poistiek, podielových fondov či dôchodkového sporenia. A privatizéri či šikovní podvodníci, ktorí reťazovito zarábajú na podnikaní v štýle Herbalife. Nový typ politiky musí začať kritikou tých, pre ktorých základným životným postojom je vyhľadávanie renty. U štátu alebo u niekoho veľkého, silného, bohatého, medzinárodného.
Ale zároveň musia prísť detailné reformy školstva, verejnej správy, hospodárstva.
O niekoľko rokov môže Slovensko pokojne byť konečne bez vlády, ktorej politiku diktujú oligarchovia. Zato napríklad s inteligentným hospodárstvom.
Nie je dôvod, prečo by sa špičkové slovenské softvérové firmy nemohli rozrásť o celý rad ďalších inovatívnych subjektov. A aby sa podobne nerozrástli malé slovenské strojárske či elektrotechnické firmy. Zmena príde tlakom aj od tých, ktorým sa prieči buržoázny prístup k životu a estetika. Golfové ihriská a lacný benzín. Od tých, ktorí chcú vytvoriť rovnováhu vo vzťahu ku krajine – voľné plochy nie sú na to, aby sa nutne museli zastavať obchodnými domami, diaľnicami či logistickými centrami. Zmena príde od takých, ktorí chcú stále posúvať štandardy tak, aby sa zvyšovala kvalita práce aj rodinného života. Pre všetkých.
Dnes budovanie vrstvy chronicky sociálne znevýhodňovaných tlmí demografia – rodí sa málo detí. Preto nárast lumenproletariátu nie je taký skokový a šokujúci, ako to bolo napríklad v 90. rokoch v Británii. Tam sa spoločnosť zrazu prebudila a zistila, že tie skupinky hlučných tínedžerov v teplákoch, ktoré postávajú v okolí obchodných centier a v parkoch, deti dlhodobo nezamestnaných, sú sociálnym problémom, ktorý sa bude riešiť dlhšie, ako vznikal.
Inšpiráciou môžu byť súdržné, bohaté európske krajiny ako Švédsko, Fínsko, Dánsko či Švajčiarsko. Ale netreba vzývať nejaký zahraničný príklad, väčšinou to nikam nevedie. Konkrétny štýl svojho vládnutia a nažívania si musí Slovensko vytvoriť samo.
Latentnej kritiky konzervatívno-sociálnej politiky, akú predstavuje odchádzajúca vláda, ale aj vyprázdnenej pravice dnes človek počuje dosť. Od mladých, vzdelaných technokratov, ktorí chcú žiť v dobre riadenej, múdrej spoločnosti.
Zvyčajne sa sami neoznačujú za ľavičiarov. A ľavicu vďaka tým rokom klišé nevnímajú ako pozitívny koncept. Práve to sa musí zmeniť. Ľavica môže byť inovatívna. Môže byť bystrá. Môže ponúkať oveľa šetrnejšie, ale presnejšie zásahy štátu ako pravica. Môže byť pozitívnym projektom. Ľavica môže byť veľmi, veľmi cool.
Text bol publikovaný aj na serveri jetotak.sk