V tejto disciplíne zrejme bude, celkom paradoxne, silnejší Gašparovič. A Radičová slabšia. Áno, je to paradoxné. A nespravodlivé. Radičová má nepochybne čistejšiu minulosť a profil ako Gašparovič - zradný služobník komunistov, potom Mečiara, teraz Fica... Napriek tomu Radičová nebude v útoku, ale v defenzíve.

Kľúčovou zbraňou antikampane totiž bude "maďarská karta". Smer nebude útočiť (len) na Radičovú, ale hlavne na jej spojenectvo s Csákyho SMK. Ak má niekde Radičová slabé miesta, tak práve tam. Nemá žiaden národný program. Na rozdiel od Pála Csákyho... Alebo inak: Radičová je pre voličov Smeru celkom prijateľná. Csákyho SMK nie...

Maďarská zápletka pritom nie je umelá, ale celkom vážna. Problém, samozrejme, nie je v maďarských voličoch, ktorí chcú mať v čele štátu nekonfliktnú prezidentku. Problém je v Csákyho (a Durayovej) SMK. A v jej protislovenskom nacionalizme, ktorý začal byť neznesiteľný už aj pre Dzurindu, Hrušovského a dokonca aj Mikloška... Csákymu minulý rok hrozila úplná politická izolácia. Zachránilo ho len to, že slovenská pravica by bola bez spojenectva s SMK trpaslíkom.

A práve v tom je jadro problému. Csáky nebol rehabilitovaný - a vyslobodený z izolácie - preto, že by prehodnotil svoju provokačnú politiku. Csáky bol rehabilitovaný v záujme úspechu pravice (a Radičovej) v prezidentských voľbách. Radičovej to na jednej strane pomohlo. Získala podporu maďarských voličov. Na druhej strane ju to dosť nepríjemne oslabilo. Stratila výhodu rozhodujúceho slova v útokoch na súpera. Stratila slobodu v kritike slovensko-maďarských sporov. Odkryla slabé miesta.

A vyzbrojila súpera, ktorý môže svoje morálne poklesky a hriechy zakrývať - a odrážať - "maďarskou kartou".

Iste, siahať vo voľbách po "maďarskej karte" je nebezpečné, dvojsečné, prízemné. V tomto si však Dzurinda a Fico (Radičová a Gašparovič) nemajú čo vyčítať. Maďarskou kartou (a Csákyho voličmi) si slabiny zakrývajú všetci. Akurát každý iné. A inak...