Všetko sa začalo v čase, keď sa rozhodlo, že majstrovstvá sveta 2011 v hokeji budú v Bratislave. Župan Bajan prišiel s nápadom, aby sa národný hokejový štadión postavil v Petržalke. V pozadí tejto megalomanskej investičnej akcie stála Monika Flašíková-Beňová (vicežupanka a europoslankyňa v jednom) a hlavne jej manžel Fedor Flašík, vplyvná postava bratislavských štruktúr Smeru. Flašíkovci rátali s tým, že projekt podporí miliardovou dotáciou Ficova vláda. Lenže… Prerátali sa.
Flašík si udržal vplyv v bratislavskej samosprávnej politike, nie v najvyššej – vládnej. Tam ho už dávno vytlačili z hry podstatne silnejšie skupiny. A tie mali o národnom hokejovom štadióne – a štátnej miliarde – svoje vlastné predstavy. Veľkopodnikateľ Juraj Široký chcel mať národný hokejový štadión pri Tehelnom poli. V sídle HC Slovan (v dozornej rade sedí Široký). Jeho projekt mal podporu aj ďalšieho vplyvného podnikateľa – Ivana Kmotríka, ktorý chcel mať pri Tehelnom poli národný futbalový štadión. Tieto dve arény majú vytvoriť rozsiahlu športovo-rekreačnú (a hlavne výnosnú) zónu v širšom centre Bratislavy.
Stačilo len spracovať primátora Bratislavy Ďurkovského (čo pre investorov nie je nijaký problém) a odstaviť Flašíka (Bajana). Podarilo sa. Vláda nakoniec podporila výstavbu „národných štadiónov“ pri Tehelnom poli. A nielen politicky. Miliardami zo štátneho.
Flašíkovci sa museli uspokojiť so zdrojmi z krajskej samosprávy. Župa minulý rok kúpila pozemky pre Danube arénu za 290 miliónov korún. Flašíková-Beňová sa stala členkou predstavenstva Danube aréna, a. s. Začali sa zháňať súkromné peniaze. A tie, pochopiteľne, neprišli. Projekt bol predsa nastavený na štátne peniaze.
A tie zas, pochopiteľne, prišli. Akurát na iné účty, ako si predstavovali Flašíkovci s Bajanom. Záber „socialistov“ – a „socialistickej“ kasy – v tomto prípade nebol dostatočne dlhý, ale len dostatočne… Široký.