Máme euro. A na čo s ním máme?

Výmena peňazí nespraví z ľudí boháčov, ani nezmení krajinu švihnutím prútika na vyspelý štát. V podstate ide o technickú zmenu. Na prvý pohľad je jedno, či chlieb stojí 30 korún alebo 1 euro, ak sa plat alebo dôchodok nezmenia.

02.01.2009 06:36
debata

Napriek tomu zavedenie eura nie je len technická operácia. Od roku 2004, keď Dzurindov kabinet určil ako termín pre koniec koruny 1. január 2009, sa hospodárska politika vlády vždy musela zladiť s podmienkami pre európsku menu.
Viaceré predvolebné sľuby i záväzky z programu vlády museli dať prednosť rozhodnutiu, že Slovensko chce euro. Práve schopnosť európskej meny udržať na uzde politikov odhodlaných míňať peniaze ľudí vo veľkom, bola jedným z kľúčových argumentov v jeho prospech.

Teraz, keď Slovensko už euro má, prichádza na rad naozaj dôležitá otázka – čo si s ním môže dovoliť. Pretože zmena peňazí, hoci aj môže byť cieľom, je v skutočnosti len prostriedkom na ďalšie zvyšovanie životnej úrovne.

Vláda už na budúci rok bude môcť ukázať, ako vážne berie sľuby o štátnych úsporách a dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu. Zatiaľ však pri jeho schvaľovaní skôr dokázala, že zhodnúť sa vie len na jednoduchom zvýšení deficitu, ktorý sa politikom často javí ako príjem rozpočtu, hoci v skutočnosti len zadlžujú deti.

Euro umožní firmám ukázať, ako sú schopné obstáť na európskom trhu. Už bez hrozby kurzových strát a s ľahkým porovnaním cien. Nižšie úrokové sadzby im ponúknu výhodnejšiu možnosť rásť prostredníctvom úverov. Súčasne však budú musieť dokázať, že výmenný kurz sa neurčil na príliš silnej úrovni, najmä ak susedia bez eura budú môcť vyvážať lacnejšie.

Práve na schopnosti firiem uspieť bude záležať, či euro prinesie ľuďom rýchlejší rast životnej úrovne, alebo nie. Je síce príjemné ľahko si porovnať ceny v Rakúsku alebo Nemecku, peňaženku však plnia výplaty, ktoré im môžu zvýšiť len ich zamestnávatelia.

debata chyba