Vláda, ktorá ešte ani nedostala mandát od parlamentu, prechádza svojou prvou krízou. Situácia, v ktorej bude dianie v Národnej rade SR závisieť od ťažko čitateľných rozmarov (programových či iných?) štyroch Obyčajných ľudí, je všetko, len nie obyčajná. Od včera začína byť dosť jedno, či Igor Matovič a jeho traja kolegovia aj po treťom auguste zostanú v radoch vládnej koalície, či sa vydajú na nezávislú dráhu, alebo – aj to je možné – či sa stihnú rozdeliť, pričom znezávislie Matovič a zvládnejú ostatní traja.
Každopádne, v prípadoch, že budú hlasovať s vládou, bude môcť na Slovensku z pochopiteľných príčin populárny argument o kupovaní poslancov vyťahovať opozícia. Pri príležitostiach, keď si Obyčajní opäť raz s mediálnym treskom postavia hlavu, bude tento argument zasa v rukách priaznivcov vládnej koalície. Či tak, či onak, dôveryhodnosť inštitúcie slovenského parlamentu to posilní asi len veľmi ťažko.
Za bežných okolností sa z politikov podobného razenia stávajú bleskovo politické mŕtvoly. U nás nie sú bežné okolnosti. Dve zavedené strany, SDKÚ a KDH, nevyužili štyri roky v opozícii na posilnenie svojich ďalších šancí, ale naopak, stratili. Volebný výsledok Mostu Bélu Bugára bol síce lepší, než mnohí očakávali, lenže vo svojich prvých voľbách ešte svojou silou nedokázal celkom nahradiť SMK. A tak sa tradiční partneri, ak chceli docieliť zmenu vlády aj napriek vlastným slabším výsledkom, uspokojili s angažovaním nevypočítateľnej kométy zvanej SaS.
Slová niektorých pozorovateľov o tom, že za neriadené strely na kandidátke SaS môže amaterizmus strany – napríklad preto, lebo s Obyčajnými ľuďmi neuzavrela písomné dohody – znejú až príliš láskavo. Vedenie štátu nie je trenažér pre samoukov. V prípade havárie sa program nevráti do počiatočného bodu: krajina a päť miliónov jej obyvateľov musí pokračovať ďalej.
Naozaj zvláštna situácia. Pri pohľade na hlavné črty programu novej vlády bolo možné konštatovať, že premiérka Iveta Radičová nechce pôsobiť ako priama pokračovateľka druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Pri pohľade na najnovšie dianie je namieste obava, že v parlamente koalícia začne presne tam, kde v roku 2006 skončila. A Matovič v tom nie je sám. Politika je, čo sa zodpovednosti týka, obojsmerná mrcha: ten príslovečný nevábny predmet nepadá len zhora nadol, ale aj naopak.