Mečiar stratil politické témy a vyrástol mu silný populistický konkurent. Na tradičných voličov HZDS funguje najmä iracionálne vplývanie – psychológia vodcu. Prieskumy potvrdzujú, že v radoch voličov HZDS dlhodobo najvýraznejšie čerpá Smer.
Vo voľbách naplno zafunguje ďalší faktor – reálna kampaň. Mesiac-dva pred poslednými voľbami (2006) namerali takmer všetky agentúry Mečiarovmu HZDS 11–13 percent. Napriek tomu dostalo 8,8 percent. Mýlili sa agentúry? Nie, v danom čase to bola reálna „fotografia“ voličov. V momente, keď títo ľudia mali vhodiť lístok, veľká časť si to rozmyslela.
Voliči HZDS boli v minulých voľbách konfrontovaní s veľkou mediálnou bitkou iných strán, najmä Smeru a SDKÚ. Mečiar pritom už nemal čo ponúknuť. Pamätá si niekto na heslá HZDS z posledných volieb? Spomínaná dezintegrácia voličskej základne HZDS pokračovala skokom a stále beží. Dnes agentúry merajú Mečiarovi okolo 6 percent.
Situácia sa zrejme zopakuje aj v júnových voľbách. Médiám bude vládnuť špinavá kampaň – maďarská karta a kauzy typu kostlivci SDKÚ alebo kradnutie Smeru. S čím príde HZDS? Témy národa alebo štátu sú rozobraté, post populistického vodcu obsadený. Mečiar dlhodobo voličom nevie nič ponúknuť. Už nerobí politickú činnosť – už je len správca svojich latifundií. Ak sa dostane do parlamentu, bude to zázrak. Pravdepodobnejší je výsledok blízky trom percentám.
Paradoxne jedinou silou, ktorá drží Mečiara ako politický faktor, sú ostatní politici. Úvahami o možnostiach spolupráce po voľbách z neho robia politickú silu, ktorou už de facto nie je. Čím viac o ňom hovoria, tým viac má mediálneho priestoru, do ktorého by ináč nemohol priniesť nič.
Mečiar je pritom politik, ktorý má na konte množstvo „prúserov“ typu únos alebo divoká privatizácia v 90-tych rokoch, ktorý zo všetkých uškodil Slovensku najviac a dávno už nemal byť v politike.
Navyše dnes je úplne zrejmé, že životný štandard, ktorý vedie, je nezlučiteľný s jeho príjmami. Mečiarovu demonštráciu bohatstva tromfne už len Slota. Jednou z priorít súčasného pôsobenia HZDS vo vláde bolo, že si Mečiar cez podivné obchody s majetkovými právami manželky a pozemkami ukotvil a rozšíril svoje panstvo. Na to, aby mu dlhodobo prechádzali kriminálne a majetkové „prúsery“, musela to akceptovať polícia a súdna moc. Toto bolo druhou prioritou pôsobenia HZDS vo vláde. A tým sa dostávame k jadru problému.
Mečiar ako HZDS možno skončil. To, čo s ním však musí odísť, je mečiarizmus, ukrytý v deformáciách súdneho a represívneho systému. A Harabin. To, čo, naopak, bezpodmienečne musí prísť, je hlboká a dôrazná očista sudcovského stavu a polície.
O stave slovenskej politiky vypovedá, že napriek všetkým podozreniam je takýto politik v koalícii a ani opozičné strany sa nevyhýbajú úvahám o budúcej spolupráci s HZDS. To, akým spôsobom Mečiar ukotvil a rozšíril svoj majetok, je posledná príležitosť, ako ho dostať pred vyšetrovateľa. Na predchádzajúce vie uplatniť premlčanosť.
Témou volieb by nemala byť legitimizácia Mečiarovho ďalšieho pôsobenia v nejakej vládnej koalícii, ale jeho kriminalizácia.