Politika tichej vody, ktorou si KDH budovalo obraz zodpovednej strany na pevných základoch a zásadách, sa zakladala na tom, že vatikánska diplomacia vie lepšie, čo je pre slovenského voliča dobré, ako on sám.
Liberálny volič vyčítal KDH a jeho odštiepeneckým sektám, ktoré sa z času na čas objavili, kadečo. Nepríčetnú snahu presvedčiť verejnosť, že zmluva s iným suverénnym štátom – Vatikánom je nadradená slovenskej ústave. Bludy o liečbe homosexuality. A bezohľadné presadzovanie reštitučných nárokov cirkvi na majetky, ktoré získala aj prenasledovaním „heretikov“, protestantskej šľachty, vyvlastňovaním a účelovými exkomunikáciami.
Vždy však panovalo presvedčenie, že KDH je „zásadovou stranou“, ktorá sa nespojí s Vladimírom Mečiarom, zruší jeho amnestie a nepôjde za „istú hranicu“, ktorú všetci ostatní prekračujú.
Ukazuje sa, že blahodarné vyžarovanie misionárskeho pohľadu na svet sa môže rýchlo zmeniť na grimasu. Nie je najmenší dôvod myslieť si, že sa morálna degenerácia, ktorá sa zmocnila detichtivých duchovných, neprejaví aj popraskaním politických vitrín cirkvi.
Netuším, či si v KDH osvojili v prípade Bratislavy koncept sv. Augustína o Civitas Dei – Božom meste, a ak áno, čo tým myslia. Nechce sa mi totiž veriť, že by bývalý primátor Andrej Ďurkovský mohol napríklad poveriť súkromnú „rozvíjaciu“ spoločnosť „Hen búra“ riadením mesta bez toho, aby o tom nevedeli v strane, ktorej je poslancom. Netreba zabúdať, že Ján Figeľ, ktorý si zrejme pomýlil verejné blaho s realitnou kanceláriou, sa s Ďurkovským k sebe lepili na volebných bilbordoch vo vrúcnej kresťanskej láske.
Niektoré balkánske legendy hovoria, že upíri na svoje obete nepoľujú. Aj po smrti ostávajú zvrátene ľudskými. Svoju jedinú obeť neusmrtia hneď pri prvej hostine, ale pekne si ju zanesú do komôrky v Karpatoch, a tam z nej postupne cuckajú. Opatrne, aby neskonala a mala dosť síl na to, aby udržiavala pri živote aj svojho nadprirodzeného parazita.
Bratislava síce Balkánom nie je, no KDH sa k nej správalo za posledných 20 rokov ako k zhypnotizovanej obeti. Na upírov usporadúvala cirkev podľa úradných záznamov ešte v 19. storočí poľovačky vo všetkých kútoch habsburskej monarchie. KDH svoju obeť – hlavné mesto Slovenska vysávalo bez toho, aby sa muselo niekomu spovedať. A za celý ten čas sme nepočuli ani jediné cirkevné varovanie na adresu strany, ktorá sa podľa potreby pýši alebo vyhráža svojimi údajnými nadštandardnými vzťahmi vo Vatikáne. Strany ekumenickej, ktorá pre „Plenta Group“ posvätila predaj mestskej vody a z PKO vynášali ducha minulosti vo figelitkách.
S balkánskymi legendami má KDH okrem formy spoločnú aj podstatu. Aj po vlastnej smrti žije naďalej s požehnaním.