Módna polícia: dnes o odvodoch

Pri daňovej a odvodovej politike má občas človek pocit, že najlepšie by ju okomentoval módny expert. Raz je v kurze čo najväčšia adresnosť. O pár rokov niekto povie, že sociálna politika musí byť čo najjednoduchšia, takže adresné dávky treba rušiť. V dôchodkovej politike sa nejaký čas presadzuje podpora rôznych dobrovoľných foriem sporenia.

24.08.2010 09:03
debata (4)

Potom je myšlienkou dňa povinné investovanie na kapitálovom trhu a výhody ostatných foriem sa rušia. Na okrajoch diskusie sa medzitým vynárajú také tie sčasti páčivé, sčasti bizarné myšlienočky ako štátom organizované priame dôchodkové transfery od detí svojim rodičom. Nie je to len prípad Slovenska. Ale treba uznať, že tie slovenské diskusie boli za ostatné roky naozaj veľmi výrazne poznamenané faktorom módnosti.

To platilo až do tohto mesiaca. Dnes má človek pocit, že prestala fungovať aj tá sezónnosť. Nové nápady sú na stole pomaly každý deň. Jeden smer však snahy vlády v tejto chvíli majú, a to rýchlo zvýšiť daňové a najmä odvodové zaťaženie obyvateľstva. Prečo táto prudká snaha? Dôvody sú v podstate dva.

Po prvé, vláda musí ihneď plátať diery vo verejných financiách. Jeden z najväčších problémov dnes tvorí hospodárenie Sociálnej poisťovne. Druhý dôchodkový pilier jej odsáva potrebné zdroje. Vláda mala pomerne jasnú možnosť, ako sa s problémom vyrovnať – znížiť odvody na účty manažované správcovskými spoločnosťami. Ale neurobila to.

Pravicová vláda je veľkým priateľom tohto štátom nanúteného oligopolu. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) majú aj naďalej zbierať od obyvateľstva masívne prostriedky, za ktoré potom budú nakupovať – štátne dlhopisy. Toto prekladanie peňazí z jedného vrecka do druhého platia sporitelia ako poplatky správcovským spoločnostiam.

Takže živnostníci a ľudia pracujúci na dohodu musia platiť viac, aby manažéri DSS mali z čoho žiť. Po druhé, keďže vláda nemá nejakú jednotnú predstavu o svojom vládnutí, necháva veľký priestor na osobnú kreativitu. Výrazne to vidíme v sociálnej oblasti. Jozef Mihál predtým radil podnikateľom, ako optimalizovať odvodové zaťaženie, tak sa ako minister rád vrhol na rovnakú oblasť.

Robí to zle či dobre? Predovšetkým „chytráckosť“ nie je najlepšia politika. Pohrať sa s odvodovým systémom naozaj nie je taký problém. Ale treba vedieť, prečo to robím, a veci prediskutovať a odkomunikovať. Koniec koncov tie úľavy drobným podnikateľom alebo ľuďom pracujúcim na dohodu mali nejaké zdôvodnenia. Naozaj nevznikli len tak zo vzduchu, ako dôsledok administratívneho omylu alebo lobingu, v tomto prípade naozaj nie.

Bude zaujímavé sledovať, čo vlastne bude minister robiť v ďalších oblastiach sociálnej politiky. Treba riešiť systém sociálnych služieb. Štát musí garantovať určitú kvalitu, aby nedochádzalo k ďalšej tvorbe pololegálnych súkromných starobincov s otrasnými podmienkami. Len veľmi slabo sa rieši rastúci problém bezdomovectva. Chýba prepracovaný systém sociálnych intervencií.

Aktívna politika trhu práce funguje samospádom – na jednej strane dvadsaťjeden nástrojov aktívnej politiky trhu práce, na druhej prakticky nulová stratégia a systém monitoringu účinnosti. Dalo by sa pokračovať. Ale základom je tvoriť odborný systém. Nie sa ráno zobudiť a vymyslieť si štátnu politiku na ďalšie štyri roky.

4 debata chyba