Bolo by chybou domnievať sa, že aktuálna plynová kríza je dôsledkom nepredvídaných udalostí. Jej vznik bol zrejme očakávaný politickými elitami v Kyjeve a v Moskve. Z hľadiska konkurenčného boja ukrajinských politikov ide o pozície sprostredkovateľských spoločností, pričom Dmitro Firtaš a Ivan Fursin, vlastniaci dovedna 50 % akcií spoločnosti RosUkrEnergo, majú blízko k prezidentovi Juščenkovi. Zo strany Tymošenkovej bolo zas podľa analytika Petra Ševceho v minulosti badateľné úsilie o nahradenie „juščenkovskej“ spoločnosti iným sprostredkovateľom. Súperenie týchto dvoch politikov nadobúda aktuálnosť s blížiacimi sa prezidentskými voľbami.
Od nástupu Putina do politiky sa úsilie Ruska sústredí na udržanie geopolitického postavenia v bývalom ZSSR a na obnovenie a upevnenie zahraničnopolitických pozícií Moskvy. Prvá priorita je jedným z kľúčov k pochopeniu postupu Moskvy v augustovom konflikte s Gruzíncami. Plnenie druhej priority závisí od príjmov z exportu ropy a plynu, pričom ich klesajúce ceny ohrozujú plnenie štátneho rozpočtu. Je zrejmé, že Rusko vyvinie všetky aktivity, aby zabránilo ďalšiemu poklesu cien energonosičov.
Vo vzťahu k augustovému rusko-gruzínskemu konfliktu sa často spomínajú záujmy mocností o kaspické zásoby nerastných surovín. Celkový objem azerbajdžanských zásob zásadne neohrozuje ruský export, čo však nevylučuje záujem mocností o tieto zásoby a o tranzitujúce štáty. Pokiaľ ide o ich transport do Európy, Američanmi podporovaný projekt Nabucco už možno vnímať skôr ako utópiu, než ako reálny plán. Sú naň potrebné zásoby stredoázijských republík, ktoré však majú uzavreté kontrakty s Moskvou, či zásoby Iránu, s ktorým Európa nenadviazala konštruktívne vzťahy. Navyše ruský projekt South Stream sčasti kopíruje trasu Nabucca.
Na rozdiel od záujmov Západu Moskve išlo v prípade augustového konfliktu najmä o udržanie geopolitického postavenia na južnom Kaukaze. Aktuálna plynová kríza je problém, ktorý zasahuje kľúčové priority Ruska aj politické záujmy predstaviteľov Ukrajiny. Spoločným menovateľom je spochybnenie Gruzínska či Ukrajiny ako stabilného partnera.
Slovensko je v tejto plynovej hre rukojemníkom, ktorý má obmedzené možnosti plnohodnotne diverzifikovať zdroje plynu, a pre ktorého je pre miliardové príjmy z tranzitu nevýhodný každý variant diverzifikácie prepravných trás. Všetky totiž Slovensko obchádzajú.