Čiastočne sa zopakovala situácia z minulého roku, keď pred sčítaním obyvateľov prebehla masívna mediálna a politická kampaň, ktorá vyvolala nedôveru veľkej časti obyvateľov. Výsledkom hystérie, ktorú živili ambiciózni politici z KDH a pravicové médiá, vtedy bolo, že tisíce ľudí nevyplnilo sčítacie formuláre a ďalšie tisíce bojkotovali sčítanie nepravdivými informáciami alebo ničením identifikátorov, ktoré umožňujú získať údaje o domácnostiach ako celku.
Na silnú kampaň, šíriacu nedôveru, sme nakoniec doplatili všetci, a to viacnásobne. Predražením a predĺžením času spracovania výsledkov. A tie slúžia nám všetkým, aby sme vedeli, kto sme a ako žijeme, ktoré pomáhajú samosprávam a verejným inštitúciám lepšie spravovať mestá a obce. Utrpeli sme tiež tým, že máme neúplné informácie. Najviac však utrpeli samosprávy, a to paradoxne v Bratislave, keďže tam najviac ľudí odmietlo vyplniť údaje a teraz hrozí, že budú na základe neúplných údajov o počte obyvateľov financované jej časti menej. Pravicoví občania pod vplyvom nezodpovedných politikov a novinárov potrestali najviac seba samých a svoje obce.
Rovnaký scenár, no na opačnej strane politickej scény, sa prejavil aj počas nedávnych volieb a pri ich vyhodnocovaní. Nedôvera v prieskumy, ktorú dlhodobo podporujú i ľavicoví politic a systematicky sa šírila už počas vlád Vladimíra Mečiara, neprinesie prospech nikomu. Je aj proti záujmom samotných ľavicových politikov a ich voličov.
Spochybňovanie a útoky na predvolebné prieskumy spôsobujú, že na výskumoch sa odmietajú zúčastniť alebo pravdivo odpovedať práve voliči ľavice. Atakmi na prieskumy znižujú sebavedomie svojich voličov, ktorí nemajú šancu vidieť, že sú reálnou politickou silou a nielen náhodným zhlukom zúfalcov.
Strach alebo nechuť hovoriť o svojich politických názoroch však nespôsobujú len politici, ale aj tí komentátori a novinári, čo dlhodobo a systematicky degradujú voličov iných ako pravicových strán rozličnými nálepkami. Napríklad že sú to brzdy rozvoja spoločnosti, alebo že ide o nezodpovedných a nerozumných ľudí. Pod vplyvom takejto kampane sa často ľudia nechcú alebo hanbia pred cudzími anketármi k politickým názorom priznávať. Práve to, že sa tento rozdiel medzi prieskumami a skutočnými výsledkami dlhodobo ukazuje, nie je ani v prospech pravice, ktorá stráca zrkadlo, a ani v prospech ľavice, ktorá si ako najdémonizovanejšia časť spoločnosti nedokáže budovať sebavedomie na svojich reálnych možnostiach.
Pri posledných voľbách sme mali najväčší výber z rôznych prieskumov, najširšiu paletu tých, ktorí výskumy robiť vedia. Všetky rozdiely boli skôr výzvou k premýšľaniu a spoznávaniu našej politickej reality ako k útokom na výskumníkov. Tí sú rovnako ako ktokoľvek z nás odkázaní na dôveru tých, ktorých sa pýtajú. Len takto môžeme spoznať seba a len takto môžeme dať nahlas vedieť, kým sme a čo chceme.
Aj napriek stále silnej nedôvere sa však podarilo niektorým analytikom pomerne presne odhadnúť výsledky, čo ukazuje, že výskumníci neurobili zlú prácu. Skôr je to horšia vizitka pre tých politikov a novinárov, ktorí si práve tie presné odhady nevšimli. Všetky prípady šírenia nedôvery nás zatiaľ vyšli draho. Môžeme si dovoliť byť takí rozhadzovační a nedôverovať si?