Kauza Čuňo a kauza Bielik sú takmer rovnaké. Oboch Špeciálny súd usvedčil z podvodu, resp. korupcie (dôkazov bolo dosť, Čuňo bol dokonca prichytený pri preberaní úplatku). A poslal ich za mreže. A Najvyšší súd v oboch prípadoch rozsudky Špeciálneho súdu zrušil. Zakaždým rozhodoval ten istý senát v zložení Kliment, Hatala, Szabo. Títo sudcovia pritom nie sú nijakí „harabinovci“. Skôr naopak, všetci traja sa podpísali pod protestnú výzvu namierenú proti šéfovi Najvyššieho súdu a jeho ministerke… Z čoho vyplýva mimoriadne smutný záver: problémom nie je len Harabin s Mečiarom (a Sadikim). Problémom je celý Najvyšší súd. Vo všetkých väčších korupčných škandáloch marí prácu Špeciálneho súdu. Na neverejných zasadaniach. Bez verejného vysvetlenia.
V prípade Bielika takto Najvyšší súd rozhodol už dvakrát. V júni 2008. A teraz. Špeciálny súd nemohol potrestať Bielika ani na druhý pokus. Dôsledky sú zhubné. Pre politiku aj pre spoločnosť. Ľudia opäť zisťujú, že boj proti korupcii je márny.
Za éry Palka, Lipšica a Spišiaka sa tento zápas celkom slušne rozbehol. Vyčerpaní podnikatelia začali nahlasovať korupčné prípady polícii a spolupracovať. Vyšetrovatelia zabezpečili odpočúvanie a dôkazy (priamo od svedkov – agentov). Zriadila sa Špeciálna prokuratúra a Špeciálny súd. Spoločnosť s prekvapením videla, že s korupciou a politickým výpalníctvom sa dá bojovať. Keď sa chce. Vedeli sme, že to bude dlhý a občas nerozhodný zápas. Sily sa však začali vyrovnávať. Majský sa pri pohľade na nový Špeciálny súd prestal natriasať od smiechu… Obrat prišiel po voľbách 2006. Vojna proti korupcii ochabla. Vystriedala ju vojna proti Špeciálnemu súdu. Spojená s devastovaním zvyškov spravodlivosti a zásad.
Nie, pomery na Najvyššom súde už dávno nie sú len justičným problémom. Dnes je to hlavne spoločenský a politický problém, ktorý by sa mal stať horúcou volebnou témou. A ak si dá niektorá strana do programu, že tú vetchú „inštitúciu“ treba obohnať policajnou páskou, zahádzať vápnom – a postaviť novú – nebude to ani trochu prehnané.