Rada sa zdá byť jednoduchá, ale účinná. A najmä, čo sa týka hygieny, má spoločnosť, presnejšie niektorí jej členovia, naozaj veľké rezervy. Napríklad spomínané umývanie rúk. Znie to neuveriteľne, no predsa existuje mnoho jednotlivcov, ktorí považujú za normálne prejsť trasu od pisoára či záchodovej misy bez zastávky pri umývadle. Hrôza pomyslieť, koľko hrejivých podaní rúk je poznamenaných touto skutočnosťou! Predovšetkým medzi mužmi sa teší obľube zvyk nezatvárať dvere na WC, možno aby aj ženy mali možnosť nazrieť aspoň letmo do útulného interiéru pánskej toalety.
Syndróm nečistých rúk nevyčíňa len na záchodoch, má oveľa širšie pole pôsobnosti. Koľko takýchto rúk napríklad v obchodoch postíska pečivo či chlieb bez použitia ochranného mikroténu či papiera? Niektorí zákazníci aj opáčia pekne cez igelit, či je chlieb čerstvý, a ak nie je, za trest nechajú rovno v regáloch zhúžvané vrecko či hárok papiera posiaty odtlačkami svojich prstov. Iní sa pomaznajú s pečivom, nahryznú ho a zanechajú v celkom inej časti predajne, povedzme medzi kozmetikou. Nehovoriac už o voľnej degustácii orieškov a iných voľne dostupných pochutín. Vzhľadom na tieto prasačiny (vlastne už teraz prasaciny) je príznačné, že aktuálny vírus chrípky poslalo na ľudstvo práve toto inak milé zviera.
Pravdaže, ak je reč o (ne) hygienických návykoch, potom je čas pritvrdiť – a upozorniť, že nasledujúce riadky nie je vhodné čítať pri konzumácii jedla. Ak sa totiž hovorí, že podľa čistoty záchoda spoznáš úroveň národa, potom je návšteva verejnej toalety tým najnelichotivejším svedectvom. (Ale aby sme boli spravodliví, nielen na Slovensku…) Vysoké percento populácie (a to aj vzdelanej a príjmovo nadštandardnej) považuje za normálne nechávať stopy biologického odpadu na doske či rovno v mise. S prepáčením, osratý záchod, ako svojský odkaz ďalším generáciám návštevníkov, možno nájsť i v honosnej inštitúcii, nieto potom ešte vo vlaku alebo na stanici.
No a staničné zákutia, tie už predstavujú zamorené územie.
Ťažko však očakávať zmenu od pospolitého ľudu, ak sa nesprávne hygienické návyky držia aj v politike. Nech sa politici akokoľvek snažia umývať si ruky, stále ich majú akési zababrané od rozkradnutých emisií, nánosov problematickej skládky a najčastejšie od špinavých peňazí. A pritom – čo je úplne šokujúce – sú dokonale imúnni! Čím špinavšie ruky, tým silnejšia imunita. Ťažko si potom môže verejnosť urobiť správnu predstavu o hygienických návykoch a čistote každodenného života.