Tá však z pohľadu spotrebiteľa pôsobí niekedy prinajmenšom pozoruhodne. Pri čítaní komentára Jozefa Sedláka (6. 8.) som si spomenul, že už vlani rekordná úroda obilia nemala vplyv na zníženie cien pekárenských výrobkov.
Pekári vraj vyrábajú so stratou a vykrývajú svoje dlhy z minulosti… Tohto roku sa opäť očakáva bohatá úroda. Predajná cena pšenice klesá a farmári preto očakávajú stratu až 37 miliónov eur. Ale chlieb náš každodenný vraj nezlacnie ani o cent. Neviditeľná ruka trhu v tomto prípade akosi ochrnula. Smutné je, že chlieb je potravina, ktorú si spotrebiteľ kupuje každý deň, no v reťazci farmár – pekár – obchod sa nemôže správať trhovo. Ťahá a bude vždy ťahať za ten kratší koniec.