Nepáčilo sa im, že sa ich deti ocitli v triedach len s rómskymi žiakmi. Riaditeľ vtedy argumentoval, že sa im tým vytvoria „lepšie štartovacie podmienky“. Rodičia však chceli iný štart. Chceli, aby ich deti mali v triedach vzory z majority, aby vďaka tomu bola väčšia súťaživosť a pestrosť. Zmiešaná trieda pre ne znamenala aj väčšiu možnosť rozprávať sa po slovensky.
Vybrali sme sa teda do Levoče. Následne sa rozbehol kolotoč stretnutí rodičov s riaditeľom, zriaďovateľom školy (mestom) a ďalšími úradmi. Oddelených tried tam bolo niekoľko. Zväčša malo ísť tzv. špecializované triedy, no počet žiakov v nich bol väčší, ako stanovuje zákon. Jasné neboli ani podporné metódy učenia či definovaný nevyhnutný čas na následné preradenie.
Porušenie zákona vedenie školy nepripúšťalo, ani školská inšpekcia čisto rómske triedy nepovažovala za nezákonný stav. Jej rétoriku si osvojilo aj ministerstvo školstva či Úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Rodičia sa však pustili do boja. Stretli sa s primátorom i s ombudsmankou, zbierali podpisy pod petíciu za zmenu stavu.
Inšpirovalo nás sledovať, akí sú zapálení a odhodlaní pre to, aby rómske deti, nielen na tejto škole, mohli chodiť do tried spolu s ostatnými rovesníkmi, aby mali rovnaké šance na vzdelávanie.
V septembri tohto roka sa udiala zmena. Rómske triedy zrušili a deti premiešali. Dôvody? Tlak verejnosti, hrozba súdneho konania pre porušenie antidiskriminačného zákona či vzniknutá súkromná škola, ktorá by deti prípadných nespokojných nerómskych rodičov mohla prijať? Zmiešať deti je elegantné riešenie. Ale bez toho, že by sa riešili ich potreby tak, aby sa v triedach cítili dobre, a bez komunikácie s rodičmi, to nemôže byť dostatočné.
V Levoči síce urobili prvý krok, no na zmenu systému sú potrebné riešenia na úrovni ministerstva. To by malo pochopiť, že deti priamo nemusia mať oddelené poschodia a suchú stravu, aby to ktosi mohol označiť za segregáciu. Tak ako to bolo v kauze Šarišských Michalian.