Na rad prišla i „večná“ téma sexuálnej morálky katolíckej cirkvi, ktorá sa po zmiernení jej tvrdého postoja voči homosexuálom, lesbám a rozvedeným javí ako ďalší krok smerom k liberalizácii cirkvi. Zdanie však klame.
Už vlani pápež ustanovil, že ženy, ktoré podstúpili umelé prerušenie tehotenstva, môžu získať odpustenie tohto „veľmi ťažkého hriechu“ počas Jubilejného roka milosrdenstva 2016 od všetkých kňazov (predtým ho udeľovali len biskupi a špeciálni spovedníci). Vo svojom vyhlásení nabádal milióny žien, ktoré podstúpili interrupciu, aby išli na spoveď a prosili o odpustenie hriechu a možnosť návratu do cirkvi.
Natíska sa otázka, prečo nedostali kňazi túto právomoc natrvalo? Viem si predstaviť, že skalní prívrženci hnutia prolife budú volať po sprísnení opatrení proti interrupciám, napr. dosiahnutím odpustenia iba na biskupskom úrade.
V komentároch sa zdôrazňuje, že ten, kto bol za potrat potrestaný, musí svoj ťažký hriech úprimne oľutovať. Neuznávam pojem hriechu a viny v katolíckom zmysle slova a v súvislosti s potratom osobitne nie. Týmto výrazom vyčítam, že u mnohých žien zapríčinili nezaslúžené výčitky svedomia. Apropo, a prečo nie u mužov? Vystačím si s výrazmi chyba, priestupok, resp. omyl, ale ani tie neplatia v súvislosti s potratom, na ktorý má žena prirodzené právo. Nežiada tu cirkev od váhajúcej veriacej nemožné? Potrat platí za ťažký hriech nielen pre ženu, ktorá ho podstupuje, ale aj pre všetkých, čo sa na ňom zúčastnia, predovšetkým pre lekára. Nechce sa mi však veriť, že aj sestričky majú byť exkomunikované. Naozaj niet väčšieho hriechu ako tento?
Možnosť zrušenia exkomunikácie by mala platiť pre všetkých, ale jeden prameň hovorí jednoznačne, že neplatí. A tak sa dá konštatovať, že na tvrdom postoji katolíckej cirkvi voči potratom sa v podstate nič nemení.