Ako veľmi je pre nás únia dôležitá? Desatina príjmov verejných financií pochádza z pomoci EÚ. Táto pomoc prekonáva napríklad historické príjmy z privatizácie. Drvivú väčšinu aktív držia na Slovensku banky patriace do európskych bankových skupín. Až 85 percent nášho vývozu smeruje do priestoru EÚ. Takmer všetka priemyselná technológia sa dováža zo štátov únie.
Krajiny sa z členstva v tomto elitnom klube – najväčšom trhu sveta – zvyčajne usilujú vyťažiť čo najviac. To neznamená vždy trvať na svojom krátkodobom záujme. Naopak, devízou integrácie je, že sme sa naučili pracovať cez konsenzus. Aj tak sa však vlády snažia skórovať, ako sa dá. Extrémom je Luxembursko. Na obyvateľa je to najbohatší štát EÚ a just majú aj najvyšší príjem z rozpočtu únie. Sídli tam značná časť európskej byrokracie. No krajina si zároveň vie vylobovať výnimky, ktoré jej umožňujú ťažiť aj z finančnej pomoci inak prístupnej iba chudobnejším. A, mimochodom, záchranné fondy eurozóny, so svojím obrovským kapitálom, majú účty otvorené… v Luxembursku.
Briti sú skvelí v kadečom, napríklad v pomoci svojim občanom pri príprave na skúšky na miesta euroúradníkov. Rakúska vláda tvrdo tlačí na univerzity, aby získavali európske zdroje a zároveň im pružne pomáha s kofinancovaním. Česi vylobovali, aby sídlom systému satelitnej navigácie Galileo bola Praha, EÚ im financuje aj výstavbu najväčšieho lasera na svete. Napriek určitej korupcii majú mnoho skvelých projektov platených z eurofondov, od zlepšovania miestnej infraštruktúry až po revitalizáciu častí Ostravy. Tam dokázali pekne skĺbiť štrukturálne fondy s programom Európskej investičnej banky (úvery Jessica).
Vždy mali silné osobnosti v europarlamente. Spomeňme kozmonauta Vladimíra Remeka či nedávno zosnulého ekonóma Jiřího Havla. Dôležitá je aj stranícka politika. Na rôznych sociálnodemokratických fórach inteligentne vystupujú Rumuni, Bulharov skvele reprezentuje Sergej Stanišev, predseda Európskej strany socialistov.
A Slovensko? Nevyhnutne treba zmeniť aspoň to, aby štrukturálnu pomoc domáci úradníci nekomplikovali pridávaním nezmyselnej byrokracie. Slováci sú slabí aj vo využívaní priamych zdrojov z Bruselu. Napríklad univerzity sa veľmi málo podieľajú na európskych programoch.
Alebo perlička: veľká finančná skupina si nedávno v Bruseli otvorila zastúpenie. Keď prišli na to, že pri získavaní peňazí namiesto tradičného slovenského lobingu treba precíznu prípravu programov, pobočku zase zavreli. Nemohúcnosť v europolitike je len jeden z mnohých príkladov, ako sa Slováci poškodzujú. Najmä, že v našej tlači je dosť článkov o hlúpych Grékoch.