Oba tábory stavili na mobilizačnú kampaň

Tento týždeň sa na Slovensku uskutoční druhé kolo prezidentských volieb, ktoré môžu napovedať o ďalšom smerovaní na našej politickej scéne. Napriek tomu, že samotná hlava štátu nemá príliš silné kompetencie, úrad prvého občana štátu má svoju neopomenuteľnú dôležitosť.

30.03.2009 11:03
debata

Parlamentné politické strany tento súboj o Prezidentský palác berú aj ako akési referendum o svojej doterajšej činnosti a z tohto dôvodu mu pripisujú takú dôležitosť. Pre opozičné subjekty je to prvá možnosť, ako sa otriasť po prehre v parlamentných voľbách 2006, a predovšetkým ako získať nádej, že o rok pri volebných urnách nie sú už teraz odsúdené na v poradí druhú volebnú porážku po sebe.

Naopak, vládne strany, v tomto prípade najmä Smer a SNS, to berú ako dôkaz pevnosti a, najmä, odhodlanosti svojich sympatizantov prísť k voľbám, a tak odstrániť povesť, že nepatria k stabilným voličom, ktorí vždy prídu a odovzdajú hlas svojej obľúbenej strane. Práve táto skutočnosť bude kľúčovou pri riešení rébusu, ktorý z dvoch kandidátov sa nakoniec bude v nedeľu na obed viac usmievať. Oveľa tesnejší výsledok prvého kola, ako sa na základe výskumov verejnej mienky očakával, dáva nádej obom finálovým uchádzačom o kľúče od prezidentského sídla na ďalších päť rokov.

Zásadný moment druhého kola prezidentských volieb – dostať voliča k urnám – spája oba spomínané tábory. Cesta k jeho naplneniu je však už rozdielna. Iveta Radičová stavila na kartu svojej akoby nezávislosti a mobilizáciu svojich podporovateľov nechala výhradne na svojich pleciach. Dokonca aj isté dištancovanie sa od svojho straníckeho predsedu Mikuláša Dzurindu (na príklade rozdielneho pohľadu na možnú koalíciu po parlamentných voľbách 2006) je jasným signálom o tom, že jej nezáleží na "čistote“ jej voličov, ale snaží sa loviť vo vodách naprieč celým politickým spektrom. Inú možnosť ani nemá, ak chce stiahnuť svoj handicap z prvého kola a zdá sa, že voliči hlásiaci sa k pravicovým stranám s tým ani veľký problém nemajú. Uvedomujú si, že účel aj v tomto prípade svätí prostriedky.

Volebný tím Ivana Gašparoviča a najmä lídri Smeru a SNS Róbert Fico a Ján Slota stavili na inú kartu. Súc si vedomí, že podpora ich stranám dáva dostatočnú záruku na opätovné zvolenie súčasnej hlavy štátu, mobilizujú výhradne vo svojom košiari. Národniari opätovne vytiahli svoju osvedčenú kartu – strach z južného Slovenska, ktorý zaobalili do ohrozenia Slovenska autonómiou, Či to bude efektívna taktika, ukáže až samotné hlasovanie, ale že staré krivdy a hriechy sa otvorili, je jasné už aj dnes. Smer stavil predovšetkým na popularitu svojho lídra, preto kampaň z jeho strany v porovnaní s Jánom Slotom bude asi menej konfrontačná, aj keď vôbec nie zmierlivejšia.

Celé to pripomína istý obraz. Vládna koalícia predstavuje pevnú skalu, okolo ktorej obteká voda, stelesňujúca opozičné rady. Ak sa raz podarí vode nájsť štrbinku a prenikne do skaly, je otázkou času, kedy skala zvetrá a postupne sa rozpadne. Toto si uvedomujú oba tábory. Preto sú samotné voľby aj táto kampaň také dôležité pre zúčastnené strany.

debata chyba