Nech sú stromy s vami

Výruby stromov sa Slovenskom šíria ako mor. Zákon o ochrane prírody a krajiny pritom jasne definuje, za akých podmienok možno drevinu vyrúbať. Súhlas na výrub stromov, vydávajú ho obce, sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka.

31.03.2014 10:00
Bratialava, Ružinov, OSA, strom, les Foto:
Bratislava, Ružinov
debata

Príslušná vyhláška k zákonu spresňuje: „Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbánnom priestore a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu.“

Problém nastáva pri výklade či dodržiavaní tohto ustanovenia. Sú obce, ktoré majú asi nesprávne nastavené posudzovanie nielen ekologických, ale najmä estetických funkcií dreviny, ak pre výstavbu súhlasia s výrubom krásnych, zdravých, veľkých stromov.

Podľa ústavy je ochrana prírody verejným záujmom, a to mimoriadnym, má prednosť pred súkromným záujmom, napríklad stavaním na pozemku, kde rastú stromy. Najvyšší súd to vyjadril jasne: „Verejný záujem na ochrane životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je mimoriadny a na základe toho je prípustné výkon niektorých práv jednotlivca obmedziť. Toto je markantné najmä v prípade stretu verejného záujmu na ochrane životného prostredia a napr. vlastníckeho práva.“

Verejné ohrozenie

Poznajúc tento rozsudok Najvyššieho súdu, potvrdil ho Ústavný súd, nestačím sa čudovať, prečo obce podľa toho nekonajú. Môže to znamenať, že ho buď nepoznajú, alebo že nekonajú vo verejnom záujme? Ani jedno, ani druhé nie je správne.

Prečo to samosprávam, ktoré nekonajú vo verejnom záujme, t. j. uprednostňujú súkromné stavby pred zachovaním drevín, občania dovolia? Občania nevedia, že majú právo na zdravé životné prostredie? Alebo nesledujú svoju samosprávu sústavne? Zbadajú sa iba vtedy, keď nastúpia motorové píly a k zemi padajú krásne veľké stromy?

Občania by mohli vedieť aspoň to, že ak niekto píli strom, je povinný sa na požiadanie polície preukázať povolením na výrub, právoplatným a originálom. To znamená, že by mali volať políciu, ak majú pocit, že sa píli nelegálne.

A prečo samosprávy konajú proti verejnému záujmu? Prečo uprednostňujú stavby pred stromami? Veľmi často súhlas s výrubom odôvodňujú obce vetou: „Dreviny sú v kolízii so stavbou!“ Akoby boli školení používať rovnakú vetu. Kto ich školí? Štátne orgány ochrany prírody?

Do konca minulého roku sme mali celkom slušný zákon, ktorý dreviny chránil, otázne bolo iba jeho dodržiavanie. Úderom hodín ohlasujúcich príchod nového roku vstúpila do platnosti novela tohto zákona. Doslova z večera do rána. Novelu zverejnili na Silvestra – s účinnosťou od polnoci nového roku.

Počula som, že niekde (tí, čo o tejto super rýchlosti vedeli) zapli motorové píly, keď ešte ani nedoznel novoročný ohňostroj. Novela totiž umožňuje rúbať stromy bez súhlasu v oveľa väčšom počte prípadov ako so súhlasom. Predtým to bolo naopak. Umožňuje rúbať v takom obrovskom rozsahu, že to javí až znaky verejného ohrozenia.

Bratislava, Karlova Ves Foto: Hana Fábry
Bratislava, Karlov Ves, Osa, Ružový panter Bratislava, Karlova Ves

Samy sa nemôžu brániť

Od začiatku roka sme takmer denne svedkami masívnych výrubov, najmä na pozemkoch mimo zastavaného územia obce. Novela totiž stanovila vyšší limit na vydanie súhlasu. Oproti pôvodnému 40-centimetrovému obvodu kmeňa stromu platí teraz 80 cm obvodu. Kto skontroluje, či medzi tými rúbanými bez súhlasu nie sú aj stromy s obvodom väčším ako 80 cm?

V poslednom čase sa stalo priam módou vyňatie lesného pozemku z lesného fondu, jeho preklasifikovanie na ostatnú plochu a rýchly výrub bez súhlasu. Novela tomuto javu napomohla. Uvedomuje si ministerstvo životného prostredia, čo tým spôsobuje? Komu treba také množstvo vyrúbaných stromov? Obchodníkom s drevom? Alebo ich potrebujú zhltnúť pece na biomasu? Verejný záujem to určite nie je.

Ako to povedal Najvyšší súd, ochrana životného prostredia (a ich zložiek) je základným predpokladom existencie ľudskej bytosti. Strom je pre človeka taký potrebný ako chlieb náš každodenný, čiže môžeme povedať aj strom náš každodenný. Strom sa nemôže brániť, nemôže utiecť pred pílou, ani sa odvolať proti zlému rozhodnutiu. On len nemo stojí, prináša človeku denne úžitok, dáva nám ho zadarmo, nechce za to nič, len aby sme ho nechali rásť, občas ho ošetrili a dovolili mu, aby nám pomáhal.

K základným úžitkom stromu (vytvára kyslík, zachytáva hluk a prach, zadržiava vodu, zmierňuje horúčavy, pohľad naň je pre človeka upokojujúci, ľudia žijúci v blízkosti parkov sa skôr vystrábia z chorôb) sa v poslednom čase dostáva do popredia práve zmierňovanie horúčav a zachytávanie prachu.

Výrub je konečná

Európske mestá sú veľmi zaprášené. Mikročastice prachu sa dostávajú cez pľúca až do srdca a môžu spôsobiť infarkt. V EÚ ročne predčasne umrie na prach okolo 370-tisíc ľudí, na Slovensku okolo 6 600. Opatrením na znižovanie prašnosti je o. i. vysádzanie stromov.

Ďalším „novým“ problémom sú dlhotrvajúce horúčavy. Podľa predpovedí počet tropických dní a nocí (keď teplota cez deň neklesne pod 35 stupňov a v noci pod 20 stupňov) po sebe nasledujúcich sa bude zvyšovať. O dve desaťročia ich môže byť na juhu Slovenska vyše 20!

Dvadsať po sebe nasledujúcich horúcich dní a nocí sa azda ani nedá prežiť v domácnostiach, ktoré sa proti horúčavám nemajú ako chrániť. Aj tu zas pomôžu stromy. Rozdiel teplôt v tieni stromu a na parkovisku bez stromov je vyše 10 stupňov! Samozrejme, výsadba stromov je nevyhnutná v predstihu, nemožno s ňou začať, až keď horúčavy zabíjajú ľudí.

Ministerstvo životného prostredia a ďalšie orgány ochrany prírody by si mali tieto súvislosti uvedomiť a zmeniť svoj postoj k výrubom. Ministerstvo úpravou zákona aspoň do znenia pred novoročnou zmenou a obce dodržiavaním zákona a ústavy tak, že nevydajú súhlas každému, kto si oň požiada, a zvažovaním povolenia na výrub každého jedného stromu. Lebo výrub je vec konečná, fatálna.

Bolo by v záujme ochrany prírody, keby si obce uvedomili, že pri rozhodovaní o stromoch majú prioritné postavenie, t. j. najprv rozhoduje orgán ochrany prírody, až po ňom stavebný úrad. Ak vydá súhlas na výrub, tak iba v najnevyhnutnejšom prípade a uloží za to náhradnú výsadbu naozaj primeranú strate. Nie, ako sa deje vo viacerých obciach, že napr. za povolený výrub 7 storočných líp obecný úrad uloží vysadiť dve malé borievky, alebo za výrub 743 stromov, z toho 140 vyše storočných smrekov, uloží pokutu zopár eur.

Taliansky profesor arboristiky Francesco Ferrini vyslovil novoročné želanie: „May the trees be with you.“ Nech sú stromy s vami. A pripojil k nemu výzvu: „Saďte viac stromov!“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Stromy #výrub