Nárok si možno uplatniť, ak daňovník žije s manželkou v (spoločnej!) domácnosti. Ale pozor! Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku nie je možné uplatniť si na partnerku (družku), s ktorou nie je daňovník zosobášený.
Prečo to rozdielne zaobchádzanie? Antidiskriminačná legislatíva hovorí jasne. Každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Vylúčenie párov rovnakého pohlavia je teda jednoznačne v rozpore so spomínaným zákonom o rovnakom zaobchádzaní, keďže nik nemôže byť znevýhodnený. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva „v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou“.
Zákon hovorí, že priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza s inou osobou v porovnateľnej situácii. Napríklad nemecký ústavný súd pred rokom rozhodol, že rovnakopohlavné páry môžu využívať rovnaké daňové výhody ako heterosexuálne manželské páry. Situácia, do ktorej sa rúti naša ústavná legislatíva – proti vlastným zákonom i praxi v EÚ – je nielen nepochopiteľná, ale aj neprijateľná. A netýka sa len LGBTI ľudí.