Prečo sú teda pre verejnú správu a políciu problémom? Ako policajt sa stretávam s rôznymi názormi kolegov na občianskych aktivistov a ako aktivista zase s často absurdnými skúsenosťami s políciou. Aktivisti napríklad podávajú trestné oznámenia, ktoré sú v drvivej väčšine policajtom odmietnuté. Dostávajú sa do sporov aj so starostami, primátormi, úradmi aj poslancami.
Prečo majú predstavitelia verejnej správy tak často navrch? Lebo verejnej správe vyhovujú aktivisti, ktorí sa venujú detičkám, záujmovým krúžkom a pod, ak však oznamujú korupčné správanie, machinácie pri verejných obstarávaniach či kupovanie si funkcií vo verejnej správe, stávajú sa priamo nepriateľmi.
Dobrý aktivista predsa hladí verejnú správu pekne po srsti! Jediný spôsob, ako možno tento stav zmeniť, je vzájomná komunikácia, akceptácia a ochota ku zbližovaniu názorov. Trpezlivé vysvetľovanie aktivistom, že nie každé neetické správanie sa predstaviteľov verejnej správy je v rozpore so zákonom, a rovnako trpezlivé vysvetľovanie policajtom, že nie každý aktivista je deštruktívna osoba, že väčšina z nich chce skutočne zmeniť spoločnosť k lepšiemu – a disponuje aj konkrétnym riešením, nie iba kritikou. A aktivisti by mohli skúsiť chápať, že nie každý policajt je „zelený mozog“ bez vlastného názoru. Ale na rozdiel od aktivistu môže konať len to, čo mu umožňuje zákon – a že im všetkým ide o spoločnú vec: pomáhať a chrániť.