Rizikové sú dieselové autá
Bežne sa meria najmä znečistenie prachom označované ako PM10, ktoré zahŕňa častice menšie ako 10 mikrometrov. V poslednom desaťročí sa meria systematicky aj jemný prach (PM2.5), ktorého častice sú menšie ako 2,5 mikrometra a ktorý je schopný prenikať hlboko do dýchacích ciest. Čoraz väčšia pozornosť sa však venuje tzv. ultrajemným prachovým časticiam, ktoré sú menšie ako desatina mikrometra. Sú zhruba 500– až 1 000-krát menšie, ako je priemer ľudského vlasu a vznikajú typicky v spaľovacích motoroch áut. Ich významným zdrojom v mestách sú vozidlá s dieselovými motormi.
Ultrajemný prach je schopný prenikať do najjemnejších dýchacích ciest, do pľúcnych mechúrikov a dokonca prechádzať z pľúc do krvného riečiska. Krvou potom môže prenikať aj do mozgu, pečene, obličiek a ďalších orgánov. Lekárske výskumy ukazujú, že ultrajemné častice sa podieľajú na vzniku vážnych ochorení srdca a ciev, vrátane úmrtí na srdcový infarkt alebo mozgovú mŕtvicu. Na rozdiel od väčších prachových častíc pre ne doteraz nestanovili záväzné limity a ani sa nemerajú rutinne. Aj to je jeden z dôvodov, prečo na pozvanie neziskových organizácií prišiel na Slovensko a do Česka dánsky expert Kaare Press-Kristensen z mimovládnej organizácie Dánska ekologická rada. Meral znečistenie na mnohých miestach Dánska i mnohých európskych miest.
Potrebujeme nízkoemisnú zónu
Výsledky vykonaných indikatívnych meraní naznačujú, že znečistenie ovzdušia ultrajemným prachom v Bratislave (ale aj v Prahe a Brne) môže predstavovať vážne ohrozenie ľudského zdravia a bolo vyššie ako v porovnateľných lokalitách v Berlíne, Miláne či v Kodani.
Dánsky expert k nameraným výsledkom uviedol: „Som prekvapený, že moderné mesto ako Bratislava doteraz nemá nízkoemisnú zónu, ktorá je bežná v mnohých významných európskych metropolách v Dánsku, Nemecku alebo vo Švédsku a ktoré obmedzujú vjazd vozidlám s najvyššími emisiami. Situáciu by bolo možné výrazne zlepšiť tiež zavádzaním dieselových filtrov. Ale najväčším prekvapením pre mňa bolo, ako málo cyklistov som videl Bratislave.“
Vážnosť problému, ktorý pre ľudské zdravie predstavuje znečistenie ovzdušia, si uvedomuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá v roku 2013 odporučila sprísniť európsku politiku ochrany ovzdušia, vrátane sprísnenia limitov pre prach. Najnovšie tiež WHO odporúča zaviesť meranie počtu ultrajemných prachových častíc a stanovenie limitov aj pre ne. Pritom však mnohé slovenské a české mestá nespĺňajú ani už existujúce limity, ktoré vyplývajú z európskej smernice ovzdušia, ani existujúce hodnoty odporúčané WHO.