Geneticky modifikovaný organizmus (GMO) sa obohacuje o vlastnosť či súčasť, ktoré pôvodne nemal. Je to akoby ste vsunuli USB kľúč do nejakého génu so želanou vlastnosťou, ktorú si vytiahnete. Vzápätí ju vsuniete do iného génu, kam obsah presuniete. Najčastejšie pestovanými GMO plodinami na svete sú sója, kukurica a bavlna, medzi ďalšie patria zemiaky, cukrová repa, ryža a iné.
Výskumy potvrdzujú škodlivosť GMO
Okrem Monsanta, ktoré je najznámejšou biotechnologickou spoločnosťou, existujú aj ďalšie, ktoré sa venujú genetickým modifikáciám: DuPont, Syngenta či Dow. Všetky svorne roky tvrdia, že ide o prirodzený proces, podobný prírodnému kríženiu. Dobre sa však zdokumentovalo, že tieto dva procesy sa veľmi líšia – genetické modifikácie rozhodne nie sú prirodzené. Navyše, často pri nich vo výslednom GMO vznikajú nové toxické a alergénne látky či mutácie. V poslednom prípade to znamená, že proces genetickej modifikácie vyprovokuje zmeny v géne, ktoré sa predtým nepredpokladali. Tie môžu mať za následok pôrodné defekty či rakovinotvorné mutácie buniek.
Mimovládna organizácia Earth Open Source, ktorá sa zaoberá udržateľnosťou a bezpečnosťou svetového potravinového systému, vyvracia mýty o GMO, a to na základe nezávislej vedeckej práce. Práve ona vydala jednu z najkomplexnejších správ o tejto problematike GMO – pravdy a mýty. Debata o ich účinkoch na zdravie sa začala v roku 1998, keď americký vedec Arpad Pusztai ako prvý poukázal na nebezpečenstvo plynúce z GMO. Získal financie na trojročný výskum, počas ktorého kŕmil potkany geneticky modifikovanými zemiakmi. Prišiel na to, že sa u nich vyvinuli rozličné orgánové chyby a iné degenerácie.
Pod tlakom spoločností (a korupcie) výsledky jeho výskumov vyhlásili za irelevantné a nesprávne. Jeho kredit vedca, ako aj ďalších jeho spolupracovníkov, bol poškodený. Pusztaiovi protivníci kritizovali údajné chyby v metodológii, tú však ešte pred začiatkom výskumu schválila komunita vedcov v Rade pre biologické vedy.
Po Pusztaiovi potvrdili negatívne dôsledky GMO na zdravie aj ďalšie výskumy. Okrem iného ukázali dôsledky konzumácie GMO: znížená plodnosť, poškodenie obličiek a pečene, poruchy hormonálneho či imunitného systému. Problémom teda nie je neexistencia dôkazov o negatívnych dôsledkoch GMO. Problémom je, že podobné publikácie sú (často práve politikmi, ktorí o tom rozhodujú) prehliadané. Navyše, biotechnologické firmy preventívne financujú na rôznych prestížnych univerzitách výskumy, ktoré majú slúžiť ich profesijným či finančným záujmom. Často si zakladajú na tom, že vyjdú iba správy, ktoré sama spoločnosť odobrí.
Niektoré štúdie, ktoré používala EÚ a ktoré mali dokázať neškodnosť GMO, vypracovali vedci napojení priamo na štruktúry okolo zainteresovaných spoločností. Podľa správy Earth Open Source ani jedna z týchto štúdií, z ktorých viaceré neobsahovali ani výsledky testovania na kŕmených zvieratách, jednoznačne nepreukázala, že GMO nenesú žiadne riziká.
Princíp predbežnej opatrnosti
Pri GMO, ako aj pri iných rizikových témach by sa mala spoločnosť riadiť skôr princípom predbežnej opatrnosti (brať do úvahy nepredvídané efekty) ako ekonomickými záujmami. V realite to potom totiž vyzerá tak, že ohrozené je nielen zdravie spotrebiteľov, ale aj potravinová bezpečnosť celých komunít či krajín, výnosnosť pôd, rozličné druhy hmyzu (včely), ako aj samotní farmári.
Korporácie, ktoré vlastnia patenty na pestované osivá, znemožňujú poľnohospodárom semená vymieňať či uchovávať. Okrem toho dochádza k prenosu geneticky modifikovaných plodín na iné polia, na ktorých sa pôvodne nepestovali. Úbohý nič netušiaci roľník sa tak môže dostať pred súd, ktorý pri najväčšej pravdepodobnosti prehrá. Rastie mu totiž na pozemku osivo, ktoré si nekúpil.
Jedna z najhorších ľudských tragédií spôsobených biotechnologickými firmami sa odohráva v Indii, kde je Monsanto nepriamo zodpovedné za samovraždy viac ako 150-tisíc farmárov. Tí si vzali život, niektorí symbolicky vypitím pesticídu od Monsanta, v dôsledku zadlženia sa korporácii. Firma ich nalákala na nákup osív, ktoré sa dodatočne ukázali ako menej výnosné či náročnejšie na vstupnú energiu (predovšetkým vodu).
Mnohé z geneticky modifikovaných osív majú vedľajšie účinky nielen na úrodu, ale aj na pôdu, kde ich pestujú. Biotechnologické spoločnosti potom ponúkajú farmárom rôzne chemické a technologické riešenia, ktoré majú vzniknuté problémy odstrániť. A im, samozrejme, priniesť ďalší zisk.
Svetový hlad pokračuje
Jedným z hlavných argumentov pre pestovanie GMO je, že budú slúžiť ako prostriedok na vyriešenie svetového hladu. Realita však nielenže dokazuje opak, vidíme aj to, ako príchod biotechnológií v rukách nadnárodných spoločností ohrozuje potravinovú suverenitu. Žijeme v dobe, keď najradikálnejším politickým aktom je, zdá sa, pestovanie si vlastných potravín.
Po celom svete vznikajú rôzne „gerilové“ skupinky, ktoré sadia zeleninu, ovocie, bylinky a kvety do mestskej zelene. Na mnohých miestach vidno množstvo vznikajúcich komunitných záhrad, vo virtuálnej realite sa to zase hmýri návodmi na to, ako si v plastovom tégliku na okne vypestovať rajčiny.
Ľudia, ktorí nechcú kupovať geneticky modifikované potraviny a nepestujú si vlastné plodiny, sa musia spoľahnúť na informácie na jednotlivých výrobkoch. Ale napríklad zatiaľ čo väčšina výrobkov s GMO na európskom trhu by mala byť spoľahlivo označená, na mliečne výrobky od poľnohospodárskych zvierat kŕmených GM plodinami sa to nevzťahuje. Preto, ak sa spotrebitelia chcú vyhnúť potravinám s GMO, najlepšie je nakupovať na miestnych trhoch či v biopredajniach od lokálnych producentov, ktorí deklarujú, že nepestujú GM plodiny.
Riešenie v nedohľadne
V EÚ vydáva povolenia na komerčné pestovanie nových odrôd GMO Európska komisia. Nič iné ako neprestajný tlak na politikov a inštitúcie, ktorí tieto témy v rámci únie riešia, preto nemôže mať celoplošný účinok. A hoci niektoré európske krajiny (Francúzsko, Maďarsko a i.) vydali zákaz pestovania vybraných odrôd na svojom území, naďalej zostáva najmä na spotrebiteľoch, aby sa chránili a informovali, a na poľnohospodároch či záhradkároch, aby sa usilovali akékoľvek pestovanie odrôd s GMO vo svojom okolí obmedziť tak, aby sami neboli ohrození.