Novodobé konšpiračné teórie a nevedecký prístup k argumentácii sú fenoménom, ktorý má za cieľ dezinformovať verejnosť. Presvedčiť ju, že realita, fakty a vedecká metóda majú iba hodnotu náhodného názoru a za problémom stojí vykonštruovaný nepriateľ, ktorý netúži po inom, len ako rozvrátiť spoločenský poriadok.
Konšpiračné myslenie sa krúti v kruhu: dôkaz toho, čomu verím, je obsiahnutý vo viere v to, čomu verím. Schopnosť odfiltrovať nevedecké informácie predpokladá kritické myslenie a zabezpečí nám zachovanie si akej-takej objektivity. Samozrejme, ak o ňu máme záujem…
Nenechajme sa oklamať
Pri čítaní každého „akože“ vedeckého článku by sme si mali položiť niekoľko otázok. Nerobí z témy senzáciu? Nezjednodušuje podávanú informáciu až do absurdnosti? Nedezinterpretuje výsledky vedeckého výskumu? Nezneužíva, že článok je napísaný v cudzom jazyku? Je preložený a citovaný správne? Aká je kredibilita jeho autorov?
Nemýľme si koreláciu a kauzalitu. Ak bolo pred 300 rokmi 60-krát viac pirátov a kvalitnejšie ovzdušie a teraz máme pirátov menej, nemyslíme si azda, že s poklesom počtu pirátov sa zlepšilo ovzdušie. Alebo áno? Spozornime, keď autor/ka na podporu svojej tézy používa pocity, vieru a informácie od kamarátovho kamaráta či podobne „dôveryhodného“ zdroja.
Dajú sa údaje z článku overiť? Ak sa výsledky, na ktoré odkazuje, nedajú vypátrať (v dobe internetu nemožné), ak niekto spomenie „istú zahraničnú štúdiu“ bez odkázania na jej zdroj, ak v článku cituje „známe“, ale neoveriteľné výskumy z Ameriky (krajinu dosaď podľa ľubovôle) a renomovaných vedcov bez uvedenia mien atď., článok berme s rezervou.
Neverme všetkému
Ak si chceme naozaj vytvoriť vlastný názor, dajme si tú námahu a vypátrajme zdrojové články. Po kvalitnom odcitovaní by sme mali byť schopní a schopné ich nielen nájsť, ale sa aj sami presvedčiť o ich hodnovernosti. Pozrime sa aj na to, či to, čo čítame, nie je vytrhnuté z kontextu, prípadne vymyslené. Ak nerozumieme jazyku, nechajme si text preložiť nezaujatým prekladateľom.
Neverme bezhlavo všetkému, buďme ostražití a spochybňujme každý článok, ktorý cituje zdroje iba z pozície, ktorú sa autor/ka sám snaží obhájiť. A nezabúdajme, že viera v čokoľvek nie je vedou, pretože názor založený na viere sa dokazuje vierou samotnou, zatiaľ čo vedecky dokázateľný názor je podporený rozumovou vedeckou metódou.
Viera a jej hodnoty sú iba jedným zo systémov prítomných v spoločnosti a nemá nad inými výsostné postavenie. Viera v čokoľvek a kritické myslenie sú dve odlišné veci. Myslime na to.